V posledných týždňoch sme videli, ako sa politické rozhodnutia ešte viac podpisujú pod spoločenské napätie. Debata o oslabení Úradu na ochranu oznamovateľov vyvolala obavy o stav právneho štátu a ochranu tých, ktorí upozorňujú na korupciu. Podobne aj využívanie Benešových dekrétov na politický zápas len jatrí staré historické traumy bez akéhokoľvek riešenia.
Napätie zvyšujú aj medzinárodné témy zneužívané v domácej politike. Úvahy o údajnom mierovom pláne Donalda Trumpa či konanie EÚ voči Slovensku za zmenu ústavy sa často rámcujú manipulatívne, aby vyvolali dojem ohrozenia. Tieto témy sa rýchlo stali palivom pre emotívne reakcie a znižovanie dôvery v spoločnosti aj v kompetentnosť politikov.
Ako vládni politici nechápu bezpečnosť
Štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher vo vyjadrení pre médiá uviedol, že Ukrajina by mala byť pod ruským vplyvom. Podľa neho by cieľom malo byť, aby Slovensko získalo prístup k lacným energiám a tranzitným poplatkom za plyn.
Jeho vyjadrenia vyvolali ostrú kritiku opozície a viacerých politikov, ktorí upozornili, že ide o priame spochybnenie zahraničnopolitickej orientácie Slovenska ako členského štátu EÚ a NATO. Takéto výroky môžu slúžiť ako nástroj ruskej propagandy a dezinformačných operácií, keďže oslabujú dôveru verejnosti vo vládne rozhodnutia a bezpečnostnú orientáciu štátu.
Ukazuje sa, že vrcholné vedenie štátu a ministerstiev je značne ovplyvnené proruskými naratívmi o lacnom plyne a „garantovanom“ mieri. Takéto fantazírovanie je nielen nebezpečné – je to aj premárnená príležitosť na posilnenie spolupráce s partnermi v EÚ a NATO.
Vyvstáva zásadná otázka: Ako vážne berú títo vládni predstavitelia spoločnú obranu v rámci NATO a budovanie odolnosti voči hybridným hrozbám, ktoré naši partneri považujú za jednu z hlavných bezpečnostných hrozieb? Odpoveď je znepokojujúca – kroky vlády dnes predstavujú reálne riziko pre bezpečnosť Slovenska.
Strategická korupcia v Európskom parlamente?
Analýza novinárov od EU Observer o hlasovaní v Európskom parlamente odhaľuje znepokojujúci trend: medzi poslancami, ktorí opakovane blokujú či odmietajú rezolúcie odsudzujúce agresiu Ruska, figuruje až päť slovenských europoslancov. Dokonca predseda strany Republika Milan Uhrík sa umiestnil na poprednom mieste. Nie sú to osamelé prípady – ich hlasy sú súčasťou rastúceho proruského bloku, ku ktorému patria predstavitelia z viacerých ďalších krajín (Nemecko, Maďarsko, Rakúsko, Francúzsko a ďalší).
V kontexte prebiehajúcej hybridnej vojny ide o viac než len politické stanoviská. Takéto hlasovanie môže fungovať ako tichý nástroj strategickej korupcie: skrýva sa za ním zámer destabilizovať politickú jednotu EÚ, oslabiť právnu odolnosť voči propagande a vytvoriť trvalý trend proruských rozhodnutí.
Zdroj: HowTheyVote, Europan Parliament (z analýzy EU Observer)
So strategickou korupciou, teda cieleným ovplyvňovaním najmä politických predstaviteľov tak, aby slúžili záujmom cudzej moci a oslabovali štát zvnútra, súvisí aj rušenie súčasnej podoby Úradu na ochranu oznamovateľov. Ak tento kľúčový dohliadací mechanizmus stratí silu, aj prípady takéhoto skrytého vplyvu sa budú odhaľovať ešte ťažšie a obrana voči hybridnému pôsobeniu bude menej účinná.
Čo s tým môžeme robiť?
Štát potrebuje jasné pravidlá pre verejné vystupovanie a vyhlásenia predstaviteľov vlády. Súvisí to aj s efektívnou strategickou komunikáciou, ktorá v súčasnosti na Slovensku chýba. Zároveň je nevyhnutné zaviesť školenia o hybridných hrozbách – aby sa predišlo legitimizácii naratívov nepriateľských mocností a oslabovaniu dôvery verejnosti v obrannú politiku Slovenska.
Na ochranu pred strategickou korupciou a tlakom cudzích mocností je nevyhnutné posilňovať existujúce mechanizmy, ktoré dokážu odhaliť skryté vplyvy na politických aktérov. V prospech Slovenska je zachovanie silného Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý je súčasťou základnej línie obrany proti neviditeľnému zasahovaniu do verejného rozhodovania.
