Zhrnutie
V tejto analýze mapujeme, ktoré účty na Facebooku najviac prispievajú k šíreniu hrubého, útočného a polarizačného jazyka na Slovensku. Vychádzame z dát za obdobie január – september 2025, počas ktorého sme každý mesiac analyzovali 1000 najviac šírených príspevkov vrátane videí (získané prostredníctvom nástroja Gerulata Juno).
Pomocou automatizovanej textovej analýzy sme identifikovali vulgarizmy, dehumanizujúce výrazy a polarizačné nálepky a vyhodnotili intenzitu, kontext a akej skupine boli príspevky adresované. To všetko v kombinácii s dosahom jednotlivých účtov. Závery ukazujú, že:
- 16 % obsahu na Facebooku obsahuje hrubý jazyk (to je približne 160 postov v top 1000 najviac šírených príspevkov s veľkým dosahom každý mesiac).
- Hrubý jazyk sa koncentruje na relatívne malom počte výrazne aktívnych účtov s vysokým dosahom. 40 najväčších šíriteľov zodpovedá za 80% takéhoto obsahu.
- Významnú úlohu zohráva tzv. rage bait (slovenský ekvivalent: emočný hák, návnada na hnev), teda obsah zámerne vytvorený tak, aby vyvolával negatívne emócie a konflikty.
- Vulgarizmy a polarizačný jazyk sa stali súčasťou mainstreamovej diskusie a sú používané naprieč spoločnosťou, od politikov, influencerov až po bežné satirické stránky.
- Dáta ukazujú, že šíritelia obsahu podnecujúceho hnev nestavajú polarizáciu primárne na vulgarite, ale na systematickom znevažovaní racionality, morálky a legitímnosti oponenta, používaní nálepiek ako nástroja identity, a emocionálnych skratkách typických pre rage bait.
- Z pohľadu spoločenskej odolnosti je tento typ jazyka mimoriadne rizikový, pretože nevyzerá na prvý pohľad extrémne, je dlhodobo udržateľný, a zároveň mimoriadne účinný pri mobilizácii hnevu.
Táto publikácia má 3 ciele: poukázať na problematiku hrubnutia jazyka na základe dát a zároveň ponúknuť aktérom, ktorí chcú komunikovať slušne a férovo, praktický návod, ako tzv. Rage bait nepodporovať. Ostatným účastníkom verejného priestoru publikácia pomôže techniky rage bait rozpoznať a nenechať sa ním manipulovať.
Táto analýza nie je hodnotením pravdivosti výrokov, ľudí, politických strán ani zákonnosti prejavov. Ide výlučne o opisnú analytickú pomôcku, ktorá kvantifikuje mieru konfliktnej, hnev podnecujúcej jazykovej komunikácie na verejných účtoch Facebooku.
| “Rage bait neporazíme tým, že ho budeme zdieľať s hnevom, ale tým, že mu vezmeme pozornosť” |
1. Prečo sa dnes hnev šíri tak ľahko
Digitálne platformy zásadne zmenili spôsob, akým sa v spoločnosti šíria emócie. Kým tradičné médiá prechádzali redakčným výberom, sociálne siete sú postavené na okamžitosti, virálnosti a interakciách. Algoritmy zvýhodňujú obsah, ktorý vyvoláva silnú emocionálnu reakciu, udržiava pozornosť používateľov a generuje komentáre, zdieľania a konflikty.
Psychológia komunikácie dlhodobo potvrdzuje, že hnev, pohoršenie a pocit krivdy patria medzi najsilnejšie motory šírenia informácií. Hnev znižuje schopnosť racionálne spracovávať informácie, posilňuje identitu skupiny a zvyšuje ochotu reagovať impulzívne. V online prostredí sa k tomu pridáva aj tzv. online disinhibition effect – ľudia sú menej zdržanliví, používajú ostrejší jazyk a ľahšie prekračujú hranice slušnosti. Výsledkom je prostredie, v ktorom sa konfliktný, zjednodušený a útočný obsah šíri rýchlejšie než vecná argumentácia.
Čo je rage bait a prečo funguje
Pojem rage bait (slovenský ekvivalent: emočný hák, návnada na hnev) sa v roku 2025 dostal do centra pozornosti aj vďaka Oxford University Press, ktorý ho označil za výraz vystihujúci digitálnu kultúru súčasnosti. Rage bait označuje taký typ obsahu, ktorý je zámerne vytvorený s cieľom vyvolať hnev, pobúrenie alebo pocit ohrozenia, a tým maximalizovať dosah. Nejde pritom o náhodnú emotívnosť, ale o vedomú komunikačnú stratégiu. Jej cieľom nie je informovať, ale polarizovať publikum, vyprovokovať konflikt, a zvýšiť viditeľnosť účtu.
Typické znaky rage baitu sú:
- silne zjednodušený obraz reality (“oni sú takí”),
- používanie urážok, vulgarizmov a nálepiek (z angl. “labels”) namiesto argumentov,
- spájanie zložitých javov s emóciami strachu, zrady alebo ohrozenia,
- pocit naliehavosti (“treba konať hneď”),
- dôraz na identitu nepriateľa.
Rage bait je mimoriadne účinný práve preto, že využíva prirodzené psychologické reakcie človeka a zároveň presne zapadá do logiky algoritmov sociálnych sietí.
Hrubnutie jazyka ako mechanizmus polarizácie
Vulgarizmy a hrubé vyjadrovanie nie sú v online priestore nové. Zásadná zmena však nastala v tom, že sa stali systematickým nástrojom politickej a spoločenskej komunikácie. Vulgarizácia a hrubnutie jazyka znižuje dôstojnosť oponenta, signalizuje príslušnosť k určitému táboru, normalizuje agresívne správanie a vytvára emocionálnu bariéru voči racionálnej diskusii. Dlhodobé vystavenie hrubému a dehumanizujúcemu jazyku má preukázateľné dôsledky: posúva hranicu spoločenskej prijateľnosti, znižuje citlivosť voči nenávisti, zvyšuje toleranciu voči verbálnemu násiliu a oslabuje schopnosť empatie.
Aj výrazy, ktoré nie sú na prvý pohľad “tvrdými vulgarizmami” (napr. animalizujúce alebo aj nálepkové označenia), majú kumulatívny účinok. Ich opakovaním sa postupne vytvára obraz, že určitá skupina ľudí je menej hodnotná, hodná výsmechu alebo nebezpečná.
Ako to súvisí s hybridnými hrozbami?
Hybridné hrozby a informačné operácie nepracujú primárne so zbraňami, ale s dôverou, emóciami a identitou. Ich cieľom je oslabiť vnútornú súdržnosť spoločnosti, spochybniť autority a prehĺbiť konfliktné línie. V tomto kontexte má vulgarizácia jazyka a rage bait niekoľko strategických efektov:
- Normalizácia konfliktu – ak je konflikt permanentný, prestáva byť výnimočný.
- Dehumanizácia oponenta – znižuje zábrany voči jeho zosmiešňovaniu či útokom.
- Prehlbovanie identity “my verzus oni” – oslabuje schopnosť kompromisu.
- Znižovanie dôvery v inštitúcie – ak sú permanentne vykresľované ako skorumpované, neschopné alebo nepriateľské.
Nie je pritom rozhodujúce, či konfliktný jazyk šíria aktéri úmyselne alebo nevedome. Z hľadiska bezpečnosti spoločnosti pritom nie je rozhodujúci úmysel jednotlivých aktérov, ale kumulatívny efekt – rastúca polarizácia, pokles dôvery a znižovanie kolektívnej schopnosti odolávať koordinovanému manipulatívnemu pôsobeniu. Hrubnutie jazyka teda znižuje celkovú odolnosť spoločnosti proti hybridnému pôsobenia a necháva ju viac zraniteľnú voči manipuláciam.
2. Výsledky – ktoré účty šíria najviac hnevu?
Analýza účtov vychádza z metodiky podrobne popísanej na konci dokumentu. Na základe 9 000 príspevkov s najväčším dopadom (počtom videní) sme definovali účty s najväčším podielom na obsahu podnecujúcom hnev. Tento podiel vychádza z výskytu vulgarizmov, dehumanizujúcich výrazov, polarizačných nálepiek a ďalších expresívnych slov, ktoré prispievajú k hrubnutiu jazyka v online prostredí. Najbežnejšie výrazy hrubého, polarizačného slovníka sme identifikovali pomocou AI nástroja. V prvom kroku boli automatickou textovou analýzou zachytené najbežnejšie výrazy (korene slov) hrubého jazyka v slovenčine. Na základe dátovej analýzy možno konštatovať, že takúto komunikáciu sme zaznamenali v 16% z celkového počtu zdieľaných príspevkov. Treba však zdôrazniť, že textová analýza má svoje limity a nezachytáva celý rozsah negatívneho sentimentu.
Poradie účtov (Obrázok 1) je zostavené podľa ukazovateľa “Podiel na obsahu podnecujúcom hnev”, ktorý sa dostane k ľuďom, teda už preváženým počtom videní (tzv. impactom). Detailnejší zoznam 40 účtov s najväčším podielom na obsahu podnecujúceho hnev je uvedený v prílohe.
Obrázok 1: Podiel účtov na celkovom počte príspevkov, ktoré podnecujú hnev na Facebooku (%)
Ukazovateľ “miera hrubosti jazyka” (Obrázok 2), daná priemerom trestných bodov (tzv. penalizácií) za použité výrazy, ktoré textová analýza zachytila. Ukazuje dva odlišné modely – typy správania, ktoré vedú k vysokému skóre:
- Koncentrovaná agresivita – menší počet príspevkov s tvrdým slovníkom a vysokým dosahom.
- alebo Kumulatívna vulgarizácia – veľké množstvo miernejších, no systematických útokov, ktoré sa v súčte prejavia vysokým skóre.
Obrázok 2: Miera hrubosti jazyka v TOP 15 účtoch
Koncentrácia dosahu – podiel na obsahu podnecujúcom hnev
40 účtov zo 181, v ktorých bol identifikovaný hrubý jazyk, je zodpovedných za 80% dopadu takejto komunikácie (kombinácia frekvencie,hrubosti jazyka a dosahu). To naznačuje, že nejde len o jednotlivé excesy, ale o systematický komunikačný vzorec.
Obrázok 3: Koncentrácia príspevkov podporujúcich hnev podľa počtu účtov, ktoré obsahujú kľúčové slová podporujúce hnev
Najčastejšie jazykové vzorce na príklade vybraných účtov
Analýza podielov jednotlivých kategórií jazykových útokov v najviac skórujúcich účtoch ukazuje, že konflikt na slovenskom Facebooku sa neodohráva primárne prostredníctvom „hrubých nadávok“, ale predovšetkým cez systematické spochybňovanie inteligencie, morálky a spoločenskej legitimity oponenta.
Aké závery z toho plynú:
a. Dominancia útokov na inteligenciu a schopnosti
Vo všetkých sledovaných účtoch tvorí najväčší podiel práve kategória „Inteligencia / schopnosti“ (účty Robert Fico: 44%, Cseh Peter: 40%, Eduard Chmelár: 38%, Milan Mazurek • Republika: 38%, Ján Magušin: 38%). To znamená, že jadrom konfliktnej komunikácie nie je fyzická vulgarita, ale dlhodobé znevažovanie rozumových schopností oponentov. Ide o systematické rámcovanie druhej strany ako „neschopnej“, „hlúpej“, „pomýlenej“ či „nekompetentnej“, čo má silný delegitimačný efekt bez potreby otvorených vulgarizmov.
Z hľadiska spoločenského dopadu ide o mimoriadne účinný typ útoku, pretože znižuje ochotu publika dôverovať inej strane, posilňuje pocit nadradenosti vlastnej skupiny a podporuje polarizáciu bez otvorenej jazykovej agresie.
b. Útoky na charakter ako druhý najsilnejší pilier
Druhou najvýraznejšou kategóriou sú útoky na charakter (účty Ján Magušin: 35%, Cseh Peter: 30%, Milan Mazurek • Republika: 23%). Pri niektorých účtoch ide o mimoriadne silný morálny rámec, kde sa oponent nepredstavuje len ako „neschopný“, ale ako morálne pochybný, škodlivý alebo nečestný aktér. Tento typ komunikácie prehlbuje čierno-biele videnie sveta, posúva spor z roviny názorov do roviny morálneho odsúdenia, výrazne znižuje priestor pre vecnú diskusiu.
Obrázok 4: Porovnanie kategórií polarizačného a konfliktného jazyka podľa účtov v top 15
c. Polarizačné nálepky ako kľúčový nástroj identity
Kategória polarizačných nálepiek má mimoriadne vysoké zastúpenie (napr. v účtoch ĽUBOŠ BLAHA JE SPÄŤ: 24%, Pavol Slota • DOMOV – Národná strana: 24%, Eduard Chmelár: 19%, Robert Fico: 13%). Ide o systematické používanie výrazov, ktoré jednoznačne rozdeľujú spoločnosť na „my“ a „oni“, vytvárajú stabilný obraz nepriateľa a posilňujú skupinovú identitu prostredníctvom konfliktu. Vysoký podiel tejto kategórie je silným indikátorom rage baitu, pretože práve nálepkovanie patrí medzi najúčinnejšie spúšťače hnevu a emocionálnej reakcie publika.
d. Animalizácia a dehumanizácia
Použitie tejto kategóre je výrazné pri účte Pavol Slota • DOMOV – Národná strana (14%), Robert Fico (8%) alebo ĽUBOŠ BLAHA JE SPÄŤ (5%). Tento jazyk priamo dehumanizuje oponentov, čím znižuje zábrany voči ich zosmiešňovaniu, oslabuje empatiu publika, legitimizuje tvrdšie formy verbálneho útoku. Animalizácia je zároveň silným mostom medzi „mäkším“ jazykom a otvorenou vulgarizáciou.
e. Sexualizované a morálne nadávky
Najvyšší podiel tejto kategórie má účet Milan Mazurek • Republika (13%), nasledovaný účtom Pavol Slota • DOMOV – Národná strana (7%) a ĽUBOŠ BLAHA JE SPÄŤ (5%). Ide o jazyk, ktorý prenáša konflikt do osobnej a intímnej roviny, má silný emocionálny náboj, výrazne zvyšuje polarizačný efekt príspevkov. Aj keď nejde o dominantnú kategóriu, jej účinok na publikum je zásadný.
f. Rodina, vzhľad a sociálny status ako sekundárne ciele
Rodinné, telesné a statusové útoky majú celkovo nižšie podiely. Tento typ komunikácie presúva konflikt z politickej roviny do oblasti osobnej dôstojnosti a sociálnej hodnoty.
g. Takmer nulový výskyt „tvrdých“ vulgarizmov
Vo väčšine skúmaných účtov tvorili silné všeobecné vulgarizmy 0–3%. Tento výsledok je zásadný, pretože ukazuje, že najvplyvnejšia polarizácia dnes neprebieha cez hrubé nadávky, ale cez sofistikovanejšie formy znevažovania. To znamená, že moderný rage bait je jazykovo „čistejší“, o to však účinnejší z hľadiska dopadu, lepšie priechodný pre algoritmy aj širšie publikum.
Obrázok 5: Porovnanie kategórií polarizačného a konfliktného jazyka podľa účtov v top 15
3. Kto je terčom komunikácie podnecujúcej hnev?
Pri každom zachytenom výskyte sledujeme cieľovú skupinu bol adresovaný, teda na koho je komunikácia podnecujúca hnev namierená. Z hľadiska dopadu na polarizáciu je nebezpečné systematické útočenie na celé skupiny, dlhodobé diskreditovanie vybraných inštitúcií či opakovaná personalizácia konfliktov. Ak sa tieto útoky navyše spájajú s vysokým dosahom na sociálnych sieťach, ich schopnosť formovať postoje verejnosti rastie exponenciálne.
Rozdelenie cieľov polarizačnej a konfliktnej komunikácie, vážené počtom videní príspevkov, ukazuje, že hnev na slovenskom Facebooku sa sústreďuje okolo vnútropolitických konfliktov. Až 56% celkového obsahu podnecujúceho hnev smeruje priamo na politických aktérov – opozícia predstavuje 31% a koalícia 25%. Dominantným zdrojom hnevu sú nielen kultúrno-etické témy, ale permanentný politický spor, ktorý je rámcovaný ako existenčný konflikt. Takýto typ komunikácie dlhodobo udržiava publikum v stave mobilizácie, nedôvery a sústavného napätia, čo je z pohľadu spoločenskej stability a kohézie mimoriadne rizikové.
Obrázok 6: Kategorizácia terčov príspevkov, ktoré podnecujú hnev. Rozdelenie na základe textovej analýzy 1440 príspevkov na Facebooku, ktoré obsahujú kľúčové slová podnecujúce hnev
Tretím najčastejším cieľom je Európska únia (14%), ktorá plní úlohu hlavného vonkajšieho „vinníka“ a symbolu prenášania zodpovednosti za problémy mimo Slovenska. Významný je aj podiel všeobecného neurčitého hnevu bez konkrétneho adresáta (10%), ktorý posilňuje rozptýlenú frustráciu a pocit všeobecného ohrozenia bez možnosti racionálnej korekcie. Médiá (6%) a Ukrajina (4%) vystupujú ako sekundárne externalizačné terče, často vykresľované ako zdroje manipulácie alebo ohrozenia.
Útoky na LGBT (3%), mimovládne organizácie (NGO, 3%), ženy (1%) a menšiny (1%) tvoria menší podiel celkového dosahu, no majú vysoký emocionálny a hodnotový polarizačný účinok. Znepokojujúci je aj systematický tlak na odborníkov (1%) a študentov (1%), ktorý oslabuje dôveru v expertízu a vzdelanie ako základ demokratického rozhodovania. Naopak, Rusko ako terč hnevu tvorí len 0,3 %, čo naznačuje výrazné presmerovanie konfliktnej energie dovnútra spoločnosti a smerom k EÚ. Celkovo dáta ukazujú obraz spoločnosti udržiavanej v stave trvalého vnútorného konfliktu, čo je typický vzorec prostredia náchylného na informačné a hybridné vplyvy.
4. Prevencia a odolnosť spoločnosti
Jedným z cieľov tejto publikácie je ukázať, že komunikácia podnecujúca hnev (rage bait) nie je spontánny chaos, ale identifikovateľný vzorec. Prvým krokom k odolnosti je porozumenie a rozpoznanie najčastejších techník:
- kombinácia politickej správy s vulgarizmom,
- nálepkovanie (labelling) namiesto faktov,
- opakovanie rovnakých nepriateľských rámcov,
- emočné vyhrotenie banálnych tém.
Tieto techniky sú čitateľné a uchopiteľné, a tým aj odhaliteľné a predvídateľné. Dáta ukazujú, že k šíreniu rage baitu často neprispievajú len účty, ktoré ho cielene produkujú, ale aj tie, ktoré sa voči nemu údajne vymedzujú. Samotná interakcia s problematickým obsahom vedie k tomu, že algoritmus následne zvyšuje podiel extrémneho obsahu v odporúčaniach a zaraďuje ho na vyššie, viditeľnejšie pozície. Zdieľanie hnevlivého obsahu s pobúrením, iróniou či morálnym odsúdením často vedie k jeho ďalšiemu posilneniu. Pre algoritmy je totiž dôležitá samotná interakcia, nie jej hodnotový podtext. Slušnosť v online priestore preto nie je len otázkou tónu, ale aj zodpovedného nakladania s pozornosťou. Odporúčanie pre šíriteľov akéhokoľvek obsahu, ale aj médiá, či verejnú správu teda znie nepodporovať algoritmus. Politici a verejní činitelia nesú osobitnú zodpovednosť.
5. Odporúčania
Cesta k vyššej odolnosti spoločnosti vedie cez rozpoznávanie manipulatívnych vzorcov, zodpovednú prácu s dosahom a kultiváciu verejnej debaty.
To sa dá zabezpečiť napr. vzdelávaním ku kritickému mysleniu, zdravými komunikačnými návykmi alebo podporou projektov, ktoré učia rozpoznávať manipulatívny obsah. Pomôcť môžu aj kampane podporujúce rešpektujúci jazyk, zapojenie známych osobností s pozitívnym dosahom a odborné diskusie, ktoré vysvetľujú mechanizmy polarizácie. Cieľom je, aby sa ľudia nenechali vtiahnuť do hnevu len preto, že to „od nich chce“ algoritmus.
Médiá a občianske iniciatívy by mali zavádzať vlastné pravidlá proti rage baitu – od obmedzenia vulgarít po jasné zásady moderovania. Dôležitú úlohu zohráva aj každý jednotlivec. Kultúra „nezdieľam, kým nepremyslím“ znižuje šírenie škodlivého obsahu a pomáha držať diskusiu v racionálnej rovine.
Politici a verejní činitelia nesú osobitnú zodpovednosť, pretože ich slová majú výrazný vplyv na atmosféru v krajine. Mali by komunikovať vecne, bez dehumanizácie a polarizácie, a neriadiť sa logikou sociálnych sietí, ktorá odmeňuje hnev. Konštruktívna a rešpektujúca komunikácia nie je slabosťou, ale nástrojom na znižovanie napätia a posilňovanie demokracie.
BOX1: Manuál – ako odsúdiť rage bait, ale nepodporiť algoritmus
| Rage bait je navrhnutý tak, aby vyvolal hnev a prinútil ľudí reagovať. Problémom je, že každá verejná reakcia, aj kritická, môže jeho dosah ešte zvýšiť. Nasledujúce odporúčania ukazujú, ako sa voči nemu vymedziť bez toho, aby sme ho nevedomky šírili ďalej. 1. Nereaguj verejne na pôvodný príspevok Komentár, zdieľanie, reakcia emoji aj citovanie do vlastného statusu sú pre algoritmus signálom, že ide o „zaujímavý obsah“. Najbezpečnejšia reakcia je:ignorovať,skryť zo svojho feedu,prípadne nahlásiť. 2. Odsudzuj techniku, nie konkrétny post Namiesto zdieľania konkrétneho prípadu vysvetľuj mechanizmus:ako funguje vyvolávanie hnevu,prečo nálepky a urážky nahrádzajú argumenty,ako sa manipuluje pocitom ohrozenia. Týmto spôsobom vzdelávaš bez toho, aby si posielal ďalšiu pozornosť konkrétnemu zdroju. 3. Nešír rage bait ani formou screenshotov Aj anonymizovaný screenshot môže ľudí motivovať k dohľadaniu pôvodného príspevku. Bezpečnejšia je parafráza alebo modelový príklad bez mena, profilu a odkazu. 4. Ak reaguješ verejne, používaj odosobnené odsúdenie Reaguj na jav, nie na autora. Vyhýbaj sa menám, odkazom a vizuálnym stopám k pôvodnému profilu. Príklad bezpečnej formulácie: „Keď niekto namiesto argumentov používa urážky a nálepky, nejde o diskusiu, ale o manipuláciu emóciami.“ 5. Čomu sa vyhnúť Najväčší zosilňovací účinok majú:zdieľania s pobúrením („pozrite sa, čo zas píšu…“),ironické zosmiešňovanie konkrétnych profilov,kritické reakcie obsahujúce priame odkazy. |
6. Metodika analýzy
Prečo analyzujeme účty, nie jednotlivcov
Táto analýza sa nezameriava na hodnotenie ľudí, politických strán ani názorov. Predmetom hodnotenia sú výlučne verejné účty na sociálnej sieti Facebook a spôsob, akým tieto účty komunikujú. Zameriavame sa na dopad komunikácie, nie na motivácie autorov. Jednotkou analýzy je účet ako vysielač obsahu. Sledujeme v akom množstve a akým typom jazyka prispieva k polarizácii, kto sú najčastejšie cieľové skupiny takejto komunikácie a aký dosah má na publikum. Neinterpretujeme úmysel ani psychologické motivácie správcov účtov. Nehodnotíme politickú orientáciu. Hodnotíme merateľné jazykové vzorce a ich dosah.
Dáta sme získali prostredníctvom analytického nástroja Gerulata Juno.
Ako vzniká poradie účtov
Analýza pracuje výlučne s verejnými účtami na sociálnej sieti Facebook. Nehodnotí ľudí, politické strany ani ich názory. Hodnotený je výlučne spôsob komunikácie účtu a jeho dosah.
Všeobecný princíp výpočtu skóre
Každý príspevok účtu získava skóre, ktoré je dané súčtom hodnôt (bodov) podľa kategórií vulgarizujúceho jazyka (napr. prítomnosť silného vulgarizmu 3b + prítomnosť animalizujúcej nadávky 2b = 5b). Ak príspevok vulgarizáciu odsudzuje, no zároveň hrubý jazyk obsahuje a parafrázuje, ak seba-referencuje alebo seba-ironizuje alebo ak príspevok nie je vyslovene cielený na žiadnu cieľovú skupinu, považujeme to za mierne poľahčujúcu okolnosť (skóre za príspevok je v tom prípade násobené koeficientom 0,5). Celkový dopad na verejnosť získame súčinom tohto skóre počtom videní daného príspevku (dosahom, impactom). Následne získame Celkové skóre účtu, ktoré je súčtom všetkých bodov zo všetkých jeho analyzovaných príspevkov.
Zjednodušene:
Skóre príspevku = (penalizácie) × (kontextové koeficienty) × (dosah)
Znenie výpočtu:
Skóre príspevku vzniká ako súčin:
- penalizácie, tj. súčtu bodov za jednotlivé kategórie vulgarizmov a polarizačných výrazov (rôznych závažností všetkých zachytených výrazov),
- súčin kontextových koeficientov (vlastné použitie, citácia, repost, odsúdenie, sebareferencia / sebairónia, vzťah k javu),
- a váhy dosahu vyjadrenej počtom videní daných príspevkov.
Celkové skóre účtu vzniká ako súčet skóre všetkých príspevkov daného účtu, ktoré obsahujú hrubý jazyk
Následne vypočítame podiel z celkového dosahu hnev podnecujúcich príspevkov:
podiel jednotlivých účtov na obsahu podnecujúcom hnev (%) = celkové skóre účtu / súčet skóre všetkých účtov * 100
Ako interpretovať hodnoty:
- Vyššie skóre znamená vyšší súhrnný dopad obsahu podnecujúcom hnev (kombinácia frekvencie, tvrdosti jazyka a dosahu).
- Skóre nie je mierou „zloby“ ani úmyslu, ale mierou vystavenia (expozície) publika konfliktnej komunikácii.
Čo tvorí základ skóre
Závažnosť použitých výrazov
Každý vulgarizmus alebo polarizačná nálepka bola zaradená do kategórie (A–J) podľa tvrdosti prejavu (napr. silné vulgarizmy, miernejšie vulgarizmy, útoky na inteligenciu, charakter, rodinu, animalizácia, sexualizované nadávky, polarizačné nálepky). Každá kategória má pridelenú váhu.
| Kód | Kategória | body |
| A | Silné všeobecné vulgarizmy | 3.0 |
| B | Miernejšie vulgarizmy | 1.0 |
| C | Inteligencia / schopnosti | 2.0 |
| D | Charakter | 2.0 |
| E | Animalizujúce nadávky | 2.0 |
| F | Sexualizované / morálne | 2.5 |
| G | Rodinné / príbuzenské nadávky | 1.0 |
| H | Vzhľad / telo | 1.5 |
| I | Práca / status | 1.5 |
| J | Polarizačné nálepky | 1.5 |
Kontext použitia
Rozlišujeme “vlastné použitie” (K) a “poľahčujúce okolnosti” (L-O). Zahŕňa to situácie, keď príspevok vulgarizáciu použije, hoci ju odsudzuje (M), ak parafrázuje, cituje, zdieľa, hoci to nie je vlastná tvorba (L), ak seba-ironizuje “nie som hlupák” (N) alebo ak príspevok nie je vyslovene cielený na žiadnu cieľovú skupinu, popisuje skôr všeobecný jav “je to šialenstvo!”, nie je určený konkrétnemu adresátovi alebo skupine. (O). Skóre za príspevok je v tom prípade násobené koeficientom 0,5 toľkokrát, do koľkých kategórií (L-M) je priradený. Cieľom je “ručne” ošetriť limity automatizovanej textovej analýzy, ktorá nedokáže dôverne zachytiť kontext.
| Kód | Kontext | body |
| K | Vlastné použitie výrazu | 1 |
| L | Citát / parafráza / repost | 0.5 |
| M | Odsúdenie vulgarizujúceho jazyka | 0.5 |
| N | Sebairónia / sebareferencovanie | 0.5 |
| O | Popis javu / neurčitá cieľová skupina | 0.5 |
Dosah (impact/počet videní)
Každé skóre je vážené aj tým, koľko ľudí mohlo byť danému obsahu vystavených. Príspevok s nízkym dosahom má výrazne menší spoločenský dopad než rovnaký výrok s masovým šírením.
Prečo pracujeme aj s normalizovaným skóre
Popri celkovom skóre sa používa aj priemerné skóre na jeden príspevok, ktorý vyjadruje mieru hrubosti jazyka. To umožňuje identifikovať účty, ktoré síce publikujú málo, ale používajú mimoriadne tvrdý jazyk, a tiež odlíšiť účty s vysokou produkciou miernejších, no kumulatívne polarizačných výrokov. Rebríček tak zachytáva dva typy správania: koncentrovanú agresivitu a dlhodobú, systematickú vulgarizáciu.
Normalizovaný ukazovateľ:
- priemerné skóre na 1 príspevok = miera hrubosti jazyka
Tento ukazovateľ slúži na porovnanie štýlu komunikácie, nie na hodnotenie politických postojov. Dva účty s podobným skóre môžu mať odlišný komunikačný štýl. Jeden málo príspevkov s veľmi tvrdým jazykom, druhý veľké množstvo miernejších, no kumulatívne polarizačných výrokov.
Box: Čo tento rebríček NIE JE
| Tento rebríček:nie je hodnotením pravdivosti výrokovnie je hodnotením ľudí,nie je osobnostným posudkom správcov účtovnie je hodnotením politických strán a postojov,nie je posudzovaním zákonnosti prejavov,Ide výlučne o opisnú analytickú pomôcku, ktorá ukazuje mieru konfliktnej jazykovej komunikácie vo verejnom online priestore. Je to dátový opis intenzity komunikácie podnecujúcej hnev na verejných účtoch na sociálnej sieti Facebook v období január – september 2025. |
