V uplynulých dňoch sa v slovenskom informačnom priestore šírili posolstvá, ktoré ďalej polarizovali spoločnosť a spochybňovali dôveryhodnosť EÚ.
Robert Fico kritizoval úniu za neúčasť na oslavách v Číne, pričom ju vykreslil ako slabú a krátkozrakú, lebo údajne ignoruje vznikajúci „nový svetový poriadok“. Zároveň prezentoval nelogický názor, že Slovensko by malo hľadať oporu mimo európskeho priestoru.
Šírila sa tiež obhajoba splnomocnenca Petra Kotlára v súvislosti s analýzou vakcín SAV, jeho kritici boli označovaní za súčasť systému profitujúcieho z pandémie – tieto správy, ako aj postoj vládnych politikov znižujú dôveru vo vedecké a štátne inštitúcie.
Virálne boli aj tvrdenia o údajnej nútenej vojenskej prítomnosti vojakov EÚ na Ukrajine a o neschopnosti únie chrániť hranice pred migráciou. Tieto naratívy rámcovali EÚ ako nespôsobilého partnera v oblasti bezpečnosti.
A. Unášanie Slovenska do neslobodného sveta
Ficova návšteva v Pekingu je ďalším krokom v procese, ktorý možno nazvať unášaním Slovenska do neslobodného sveta. Najvyšší predstaviteľ štátu týmto gestom vysiela signál, že naša budúcnosť sa má uberať smerom k autoritárskym režimom, nie k spoločenstvu demokratických krajín. Fotografia zo stretnutia pritom symbolicky ukazuje, aké miesto je v ňom rezervované pre Slovensko – medzi poslednými, kde náš hlas nepočuť.
Premiér Robert Fico (vzadu vpravo) v Pekingu. (Zdroj: TASR/AP/Sinchua)
Stretnutie aj s Putinom a následné vyjadrenia premiéra ukazujú, že štátna moc na Slovensku preberá naratívy ruskej propagandy. Namiesto jasného odsúdenia agresie a podpory napadnutého štátu zaznievajú slová, ktoré spochybňujú jednotu Európskej únie a NATO. Takýto postoj výrazne znižuje našu odolnosť voči hybridným hrozbám, pretože podkopáva dôveru občanov v demokratických spojencov a legitimizuje manipulatívne posolstvá prichádzajúce z Moskvy.
Za týchto okolností nemôžeme očakávať, že sa Slovensko bude účinne brániť hybridnému pôsobeniu. Naopak, súčasné vedenie štátu profituje z toho, že krajina nie je odolná. Slabá odolnosť voči hybridným hrozbám sa tak stáva nástrojom moci, ktorý má pripraviť pôdu na presun Slovenska zo spoločenstva demokratických krajín smerom k autoritárskym režimom.
B. Dlhodobý úpadok bezpečnostných zložiek
Kauza s nehodou riaditeľa SIS Pavla Gašpara naplno ukázala, akým amatérskym a arogantným spôsobom sú riadené inštitúcie, ktoré by mali predstavovať to najlepšie pri ochrane Slovenska pred bezpečnostnými hrozbami. Na rozdiel od iných krajín EÚ, kde spravodajské služby vedú odborníci s dlhoročnými skúsenosťami, stojí na čele SIS človek bez praxe – jeho jedinou „kvalifikáciou“ je rodinná príbuznosť. Takýto stav znižuje dôveryhodnosť inštitúcie a oslabuje dôveru občanov aj našich spojencov.
Zdroj: Denník N
Podobná situácia sa týka aj ďalších inštitúcií, ktoré mali zohrávať kľúčovú úlohu v hybridnej vojne – mnohé boli rozpustené alebo sú vedené politickými nominantmi bez schopností a vôle reálne chrániť Slovensko. To odrádza odborníkov od práce pre štát a prehlbuje inštitucionálnu krízu dôvery.
V čase, keď Európa čelí sabotážnym aktivitám, útokom na kritickú infraštruktúru či dezinformačným kampaniam, je tento stav alarmujúci. Slabé inštitúcie umožňujú nepriateľským zahraničným aktérom rozširovať svoj politický vplyv a získavať kontrolu nad citlivými sektormi. Ak sa nezmení prístup k riadeniu bezpečnostných zložiek, Slovensko riskuje stratu slobody a posun k autokratickým režimom.
C. Vláda ospravedlňuje ruské narušovanie vzdušného priestoru NATO
Poľský premiér Donald Tusk 10. septembra 2025 oznámil, že ruské drony narušili vzdušný priestor krajiny. O incidente bol okamžite informovaný generálny tajomník NATO. Poľské ozbrojené sily zareagovali bezodkladne, mimoriadne zasadala poľská vláda aj bezpečnostná rada.
Slovenskí vládni predstavitelia namiesto hľadania riešenia v spolupráci s partnermi v EÚ a NATO, spochybňujú tento incident a “chcú veriť že drony boli určené pre Ukrajinu”. Namiesto posilňovania našej odolnosti vláda svojim nekonaním a nespoluprácou so strategickými partnermi naďalej spochybňuje jednotu a akcieschopnosť NATO.
Takéto incidenty však nie sú len vojenským problémom. Prostredníctvom dronov, vojenských lietadiel, provokatívnych letov pri hraniciach či simulovaných útokov pôsobia aj ako nástroj hybridnej agresie. Cieľom je testovať pripravenosť obranných systémov, zastrašiť obyvateľstvo a spochybňovať schopnosť napadnutej krajiny, NATO či EÚ zabezpečiť obranu. Často ich sprevádzajú dezinformačné kampane, ktoré situáciu zneužívajú na šírenie manipulácií. Počítajú s tým, že sa k šíreniu klamlivých naratívov pridajú propagandou presvedčení občania, ako sa deje aj tentokrát na Slovensku.
D. Čo s tým môžeme robiť?
Premiér Fico pri zmene zahraničnopolitického smerovania zastupuje výraznú menšinu, je preto úlohou verejnosti vytvárať silný občiansky tlak na zodpovednosť voči krokom, ktoré oslabujú bezpečnosť a dôveryhodnosť Slovenska.
Slovensko musí okamžite profesionalizovať vedenie spravodajských služieb, aby ich neviedli politickí nominanti bez odbornej kvalifikácie, ale skúsení odborníci s praxou v bezpečnostnej oblasti. Zároveň je nevyhnutné obnoviť a profesionalizovať špecializované útvary na riešenie hybridných hrozieb, ako aj túto problematiku legislatívne podporiť.
Akokoľvek dopadne vyšetrovanie incidentu v Poľsku, je kľúčové aby Slovensko bolo pripravené aj na takéto hybridné pôsobenie. Riešenie spočíva v posilňovaní protivzdušnej obrany, funkčnom systéme strategickej komunikácie a prehlbovaní spolupráce so spojencami v NATO a EÚ. Dôležité je tiež udržiavať profesionálne jednotky určené na boj proti hybridným hrozbám a systematicky odhaľovať súvislosti medzi takýmito incidentmi a dezinformačnými kampanami.