V uplynulých dňoch v slovenskom informačnom priestore najviac rezonovali konsolidačné opatrenia vlády a ich dopad na živnostníkov aj bežných zamestnancov. Takéto správy často rámcovali vládu ako necitlivú voči ekonomicky slabším a dávali to do kontrastu s nehospodárnym správaním niektorých ministrov. Veľkú pozornosť pútal aj incident v Zlatých Moravciach, pri ktorom zomrel mladý muž, udalosť bola prirovnávaná k vražde Ukrajinky v USA Iryny Zaruckej a využívaná na posilňovanie polarizácie. Rozdeľovala aj téma zavraždenia aktivistu Charlieho Kirka v USA, hoci na Slovensku bol málo známy, radikálne pravicovo orientovaná časť spoločnosti obhajovala jeho vyjadrenia a zároveň obviňovala liberálov ešte pred ukončením vyšetrovania.
Stíhačky nad Estónskom – pokračovanie provokácií
V posledných mesiacoch sa intenzita takzvaného „testovania“ severoatlantickej aliancie výrazne zvýšila, ďalším príkladom je preniknutie ruských stíhačiek do vzdušného priestoru Estónska. Tieto akcie sú nástrojom hybridnej agresie, ktorého cieľom je skúšať pripravenosť obranných systémov a spochybňovať jednotu a akcieschopnosť NATO.
O to alarmujúcejší bol postoj Slovenska pri minulotýždňovom incidente s ruskými dronmi v Poľsku. Zatiaľ čo Poľsko reagovalo bezodkladne, zvolalo mimoriadne zasadanie vlády a informovalo generálneho tajomníka NATO, naše vládne špičky namiesto hľadania spoločného riešenia s partnermi incident spochybňovali a jeho dopady bagatelizovali. Tento prístup výrazne podkopáva dôveru a poukazuje na nepochopenie podstaty hybridných hrozieb.
Ilustrační foto – stíhačky MiG-31, zdroj: Reuters/Sergei Karpukhin
Po preniknutí stíhačiek do estónskeho vzdušného priestoru však minister Blanár napokon vyjadril podporu konzultáciám podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Pripojenie sa k mechanizmu konzultácií je dôležitým krokom, ktorý signalizuje, že aj napriek počiatočným rozdielom v názoroch je naša vláda ochotná rešpektovať základné princípy kolektívnej bezpečnosti. Opak by predstavoval vážnu bezpečnostnú výzvu.
Poučilo sa od nás Česko?
Situácia u nás po posledných parlamentných voľbách ukazuje, ako ľahko sa môže štát prestať brániť voči hybridným hrozbám. Úplná rezignácia našej vlády na túto tému, rozpustenie špecializovaných útvarov či utlmenie strategickej komunikácie otvorili priestor dezinformáciám a oslabili dôveru v inštitúcie. To prenechalo voľnú ruku hybridnému pôsobeniu zo strany nepriateľských autoritárskych režimov, ktoré môžu na Slovensku – často aj v spolupráci s niektorými vládnymi politikmi – presadzovať svoje záujmy. Tie smerujú k vytrhnutiu z medzinárodných štruktúr, ktoré sú zásadné pre našu demokraciu a prosperitu.
Ilustračný obrázok: Voxpot / Shutterstock / Wikimedia Commons
V Česku sa s blížiacimi sa voľbami ukazujú paralely s vývojom na Slovensku. Investigatívni novinári odhalili koordinované šírenie proruských dezinformácií, ktoré dlhodobo pôsobia na českú spoločnosť a sú napojené na niektorých súčasných opozičných politikov. Aj napriek deklarovanej snahe českej vlády bojovať proti dezinformáciám sa jej doterajšie kroky ukazujú ako nedostatočné. Keďže časť opozičných politikov naďalej spochybňuje význam ochrany pred hybridnými hrozbami, existuje riziko, že Česko sa vydá podobnou cestou ako Slovensko. To by mohlo viesť k oslabeniu spoločnosti a demokracie. V konečnom dôsledku to oslabí Európsku úniu – a tým aj našu obranyschopnosť.
Čo s tým môžeme robiť?
Slovensko by malo okamžite prijať opatrenia na posilnenie svojej obrany v rámci NATO. Kľúčová je okamžitá podpora spojencov pri akýchkoľvek bezpečnostných incidentoch, bez snahy o ich spochybňovanie. Dôležitá je tiež aktívna účasť na regionálnej obrane vzdušného priestoru, vrátane spoločných cvičení a zdieľania informácií. Zároveň je nevyhnutné posilňovať odolnosť voči hybridným hrozbám, najmä bojom proti dezinformáciám, ktoré sú často súčasťou vojenských provokácií.
Aj zo situácie v ČR vidíme, že samotný štát hybridnú vojnu nevyhrá. Potrebuje partnerov – občianske iniciatívy a investigatívnu žurnalistiku. Ak chceme byť odolní, musíme ich aj u nás aktívne podporovať. O to viac, ak štát na to rezignoval.