Rok 2025 priniesol sériu udalostí, ktoré ukázali reálny stav odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám. Škodlivý zahraničný vplyv, informačné operácie a oslabovanie dôvery v demokratické inštitúcie sa naďalej prelínali s domácou politickou nestabilitou. Hybridné pôsobenie bolo už tradične kombináciou vonkajších tlakov a nekompetentných vnútorných aktérov, ktorí im ochotne poskytovali priestor.
V tomto prehľade predstavujeme päť najvýznamnejších javov, ktoré formovali bezpečnostné prostredie Slovenska v roku 2025 a zároveň súvisia s hybridnými hrozbami.
Pokračujúca polarizácia spoločnosti
Za posledný rok sa na Slovensku výrazne prehĺbila polarizácia spoločnosti, k čomu prispelo systematické zneužívanie takmer každej témy na spochybňovanie EÚ a NATO, relativizovaním ruskej agresie a normalizáciou agresívneho a dehumanizujúceho jazyka v politike. Neustála predvolebná kampaň, hrubé vystupovanie a násilie v parlamente, útoky na študentov či občianske iniciatívy, ako aj legitimizácia mizogýnie a extrémistických postojov zo strany verejne činných osôb vytvárajú prostredie permanentného konfliktu. Polarizáciu ďalej prehlbovali naratívy o Ukrajine, sankciách, „lacnom plyne“ či tvrdenia, že „EÚ chce vojnu“, spolu s verejnými vyjadreniami niektorých ministrov a štátnych tajomníkov, ktoré preberajú alebo ospravedlňujú proruskú propagandu.
Erik Kaliňák, Richard Glück a bratia Tateovci. Foto – Erik Kaliňák/Instagram
Z hľadiska hybridnej vojny je tento vývoj mimoriadne nebezpečný: rozdelená spoločnosť je zraniteľnejšia voči dezinformáciám, stráca schopnosť rýchlo a jednotne reagovať na vonkajšie hrozby a hybridný aktér môže ľahšie manipulovať emócie, nedôveru a frustráciu na oslabenie demokratických inštitúcií a bezpečnostnej orientácie štátu.
Spojenci konajú, Slovensko svoju odolnosť podkopáva
Slovensko hybridné hrozby nerieši, komunikácia vlády o nich je selektívna, nekonzistentná a často manipulatívna. Skutočné prejavy hybridného pôsobenia, čiže ruské dezinformačné kampane, sabotážne aktivity, narušenia vzdušného priestoru NATO, kyberútoky či využívanie tretích aktérov, sú bagatelizované alebo relativizované. Strategická komunikácia v podstate neexistuje, vláda tému hybridného pôsobenia proti Slovensku chápe skôr ako politicky nepohodlnú, vhodnú len na zneužitie v vnútropolitickom zápase.
Dobrým príkladom sú tvrdenia o „plánovanom prevrate“. ktoré ale neboli sprevádzané žiadnymi bezpečnostnými opatreniami. Vyvolali však zosmiešňovanie, polarizáciu a zásadne oslabili dôveryhodnosť SIS aj celého bezpečnostného aparátu, čím zvýšili zraniteľnosť Slovenska voči hybridnému pôsobeniu. Nepreukázané tvrdenia o zahraničnej destabilizácii a absencia reálnych krokov aj po zasadnutí bezpečnostnej rady výrazne podkopali dôveryhodnosť bezpečnostných inštitúcií doma aj u spojencov a zvýšili zraniteľnosť Slovenska voči hybridným operáciám.
Premiér Fico oznamuje “prevrat”. Foto: SITA/Tomáš Bokor
Kým Európa reaguje na hybridnú vojnu systematicky, Slovensko sa dostáva na perifériu spoločnej obrany. Európske štáty investujú do kyberobrany, ochrany kritickej infraštruktúry, boja proti dezinformáciám a budovania nových obranných kapacít, vrátane spoločných protidronových systémov. Slovensko však v týchto iniciatívach zohráva takmer žiadnu úlohu a v niektorých prípadoch bolo k rokovaniam prizvané až dodatočne, čo signalizuje nízku dôveru partnerov. Zatiaľ čo Poľsko či Nemecko otvorene pomenúvajú Rusko ako hlavný zdroj hybridných hrozieb, slovenskí vládni predstavitelia ruské aktivity spochybňujú alebo ospravedlňujú, čím oslabujú jednotu EÚ a NATO.
Osobitne alarmujúce je, že vláda SR od posledných volieb rozložila funkčné zložky štátnej správy určené na strategickú komunikáciu a boj proti hybridným hrozbám, čo obhajuje manipulatívnymi tvrdeniami. Tým Slovensko pripravila o kľúčové analytické kapacity a schopnosť navrhovať účinné opatrenia v tejto oblasti. Oslabenie alebo zrušenie odborných pracovísk, prípadné ich nahrádzanie politickými nomináciami viedli tiež k strate inštitucionálnej pamäti aj kontinuity.
Unášanie Slovenska smerom k diktátorským režimom
Opakované a netransparentné kontakty vysokých slovenských politických predstaviteľov s autoritatívnymi režimami predstavujú v čase prebiehajúcej hybridnej vojny proti Európe vážne bezpečnostné riziko. Takéto zahraničné cesty premiéra Roberta Fica, obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara či predsedu SNS Andreja Danka prebiehajú bez jasne definovaného a verejne kontrolovateľného programu, čím sú v priamom rozpore s princípmi demokratickej zodpovednosti. Mimoriadne znepokojujúce je aj stretnutie europoslanca a podpredsedu najsilnejšej vládnej strany Ľuboša Blahu so Sergejom Naryškinom, riaditeľom ruskej zahraničnej spravodajskej služby SVR. V kontexte hybridného konfliktu sú takéto kontakty okamžite zneužiteľné ruskou propagandou ako dôkaz oslabovania jednoty EÚ a NATO a zároveň legitimizujú režim, ktorý Slovensko oficiálne označuje za nepriateľský štát.
Europoslanec Blaha a poradca premiéra Lindter v Moskve, zdroj: SME.sk
Netransparentnosť a povaha týchto kontaktov systematicky podkopávajú vnútornú odolnosť Slovenska a vytvárajú priestor pre dezinformačné operácie. Účasť Tibora Gašpara na konferencii „Veľké dedičstvo – spoločná budúcnosť“ vo Volgograde, kde vystúpil ako jediný predstaviteľ členského štátu EÚ a NATO po boku Vladimira Putina, či vystúpenia Richarda Glücka v ruských štátnych médiách Russia Today a Solovjov Live, priamo zapadajú do rámcov ruskej hybridnej vojny. Ich vyjadrenia preberajú naratívy o „alternatívnych pohľadoch“, „upadajúcom Západe“ a kultúrnych hrozbách, čím oslabujú dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie a legitimizujú nepriateľské informačné operácie.
Osobitne závažné sú prepojenia blízkych spolupracovníkov vlády na organizácie a osoby napojené na ruský režim a sankcionované subjekty. Cesta poradcu premiéra Davida Lindtnera do Moskvy na pozvanie Leonida Sluckého a s materiálnou podporou Ruskej mierovej nadácie, ktorá je preukázateľne zapojená do propagandy a aktivít podporujúcich ruskú vojenskú agresiu, predstavuje konkrétne bezpečnostné riziko. V hybridnom prostredí nejde len o individuálne zlyhania, ale o vytváranie vplyvových kanálov, ktoré môžu ovplyvňovať rozhodovanie štátu v otázkach sankcií, energetiky či podpory Ukrajiny.
Zbližovanie sa s autoritatívnymi režimami sa zároveň prejavuje aj v zahraničnopolitickej orientácii najvyšších ústavných činiteľov. Návštevy premiéra Roberta Fica v Moskve a Pekingu, sprevádzané preberaním naratívov ruskej propagandy a spochybňovaním jednoty EÚ a NATO, vysielajú jasný signál o snahe posunúť Slovensko smerom k neslobodnému svetu. Takéto kroky oslabujú dôveru spojencov, znižujú ochotu zdieľať citlivé informácie a zvyšujú zraniteľnosť Slovenska voči hybridnému pôsobeniu zo strany Ruska a ďalších autoritárskych aktérov.
Súhrnne ide o konzistentný vzorec správania, ktorý systematicky oslabuje odolnosť Slovenska voči hybridným hrozbám a ohrozuje jeho ukotvenie v demokratickom priestore. Kontakty s predstaviteľmi agresívnych diktatúr, legitimizácia ich propagandy a netransparentné väzby na nepriateľské štruktúry nepredstavujú alternatívnu zahraničnú politiku, ale kolaboráciu s hybridným pôsobením namiereným proti vlastnému štátu a jeho spojencom.
Oslabovanie inštitúcií, právneho štátu a občianskej spoločnosti
Rok 2025 bol na Slovensku poznačený systematickými aktivitami vlády zameraných na oslabovanie základné piliere demokratického štátu. Jedným z najvýraznejších momentov bola aktívna snaha o rozklad Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý mal garantovať ochranu oznamovateľov korupcie. Vláda týmto vyslala jasný signál, že ochrana oznamovateľov nepatrí medzi jeho priority a preferuje pomoc svojim nominantom na úkor dôveryhodnosti inštitúcií.
Paralelne s tým prebiehalo netransparentné prijímanie legislatívnych zmien, najmä v oblasti Trestného zákona. Prijatá legislatíva výrazne sťažila trestanie korupcie a vykazuje znaky účelového zasahovania v prospech konkrétnych obžalovaných, ako napríklad obžalovaného podpredsedu parlamentu Gašpara. Spôsob ich schvaľovania bez odbornej diskusie ešte viac prehĺbil nedôveru verejnosti v právny štát.
Nebezpečným javom pre odolnosť štátu bolo smerovanie Slovenskej informačnej služby, ktoré opísal jej bývalý vysoký príslušník. Alarmujúce sú aj relevantné podozrenia, že služba bola zneužitá na politické účely k nepodloženým tvrdeniam o “prevrate”.
Obžalovaný podpredseda parlamentu T. Gašpar spolu so svojim synom Pavlom Gašparom, ktorý bol dosadený do funkcie riaditeľa SIS, zdroj: Aktuality.sk
Súčasťou tohto trendu bolo aj oslabovanie verejnoprávnych médií, do ktorých vedenia boli dosadení ľudia bez dostatočnej odbornosti, ktorí pôsobili v dezinformačných kvázi-mediálnych projektoch. To poukazuje v kontexte rastúceho politického tlaku na stratu nezávislosti týchto médií a presadzovanie nekritického pohľadu voči súčasnej vláde. Útoky na občiansku spoločnosť, diskreditácia mimovládnych organizácií a znižovanie významu kritických hlasov vytvárali prostredie strachu a autocenzúry.
Osobitne nebezpečným javom bolo spochybňovanie výsledkov analýzy mRNA vakcín, ktorá potvrdila bezpečnosť vakcín a ktorú vykonala SAV. Už samotné zotrvávanie splnomocnenca Kotlára vo svojej funkcii, šírenie jeho medicínskych nezmyslov o mRNA vakcínach a legitimizácia neodborných tvrdení zo strany vlády podkopávali dôveru vo vedu, odborné autority a verejné inštitúcie, ktoré majú chrániť zdravie obyvateľstva.
Z hľadiska hybridných hrozieb je tento vývoj mimoriadne rizikový. Takéto oslabovanie inštitúcií, spochybňovanie odborníkov a útoky na občiansku spoločnosť vytvárajú ideálne prostredie pre hybridné pôsobenie zo strany nepriateľských krajín. Spoločnosť, ktorá nedôveruje štátnym inštitúciám a odborníkom, nemá funkčnú vládu práva a nemá aktívnu občiansku spoločnosť, je ľahšie manipulovateľná, náchylnejšia na extrémne názory a menej schopná brániť sa vonkajšiemu tlaku. Pre Slovensko to znamená zníženú odolnosť v hybridnej vojne. Práve na tento stav hybridné pôsobenie cieli – nejde o okamžitý konflikt, ale o systematický rozklad spoločnosti zvnútra, spochybňovanie demokracie a euroatlantického ukotvenia Slovenska v EÚ a NATO a tým aj oslabenie našej schopnosti brániť sa.
Činnosť ruských proxy aktérov na Slovensku
V uplynulom roku sa na Slovensku výrazne zintenzívnili aktivity proruského združenia Brat za brata, ktoré vykazujú viaceré znaky pôsobenia ruského proxy aktéra v rámci hybridnej vojny. Skupina systematicky presadzuje naratívy a ciele zhodné so záujmami Ruska, snaží sa budovať paralelné mocenské štruktúry a spochybňuje autoritu demokratických inštitúcií.
Výzvy na vytváranie „novodobého partizánskeho hnutia“, zakladanie buniek po celom Slovensku či snaha vytvoriť vlastnú „národnú informačnú službu“ ako alternatívu k SIS predstavujú typické nástroje hybridného pôsobenia, ktorých cieľom je oslabiť dôveru občanov v štát a vytvoriť priestor pre zahraničný vplyv prostredníctvom domácich aktérov. Skupina tiež organizovala a v marci 2025 do prezidentskej kancelárie prezentovala údajne 450-tisíc podpisov pod petíciou za zrušenie protiruských sankcií, ktorá ale nespĺňala zákonné požiadavky. Zároveň v ruskej televízii avizovala petíciu za vystúpenie SR z EÚ a NATO.
Proruské združenie odovzdáva petičné hárky v petícii za zrušenie protiruských sankcií, zdroj: Aktuality.sk
Združenie Brat za brata je známe preukázanými kontaktmi s predstaviteľmi ruskej zahraničnej spravodajskej služby SVR, ktorá má v kompetencii organizovanie tzv. aktívnych opatrení a hybridného pôsobenia v zahraničí. Podľa dát je preukázaná aktívna propagácia združenia Brat za brata zo strany ruskej ambasády v Bratislave.
Aktivity združenia naznačujú účelové šírenie propagandy s cieľom prehlbovať polarizáciu spoločnosti, spochybňovať ukotvenie Slovenska v EÚ a vytvárať tlak na politických predstaviteľov. V kombinácii s vyhrážkami aktivistom, eskaláciou nenávistnej rétoriky a otvorenými výzvami na vystúpenie Slovenska z EÚ ide o súbor krokov, ktoré zodpovedajú modelu hybridného pôsobenia prostredníctvom domáceho proxy aktéra. Slabá alebo oneskorená reakcia štátu tento proces len posilňuje a zvyšuje zraniteľnosť Slovenska voči ďalším hybridným hrozbám.
Ako by sa Slovensko malo brániť?
Opísané udalosti jasne ukazujú, že hybridné hrozby nie sú zo strany štátu považované za plnohodnotný bezpečnostný problém. Ak sa má Slovensko v tejto oblasti priblížiť vyspelým demokratickým krajinám, bude nevyhnutné obnoviť odborné kapacity štátnej správy zamerané na strategickú komunikáciu a analýzu hybridných hrozieb, zabezpečiť plnohodnotnú spoluprácu so zahraničnými partnermi, najmä v rámci EÚ a NATO, a systematicky posilňovať kritické myslenie v spoločnosti. Kľúčový je zároveň celospoločenský prístup, ktorý zahŕňa aktívne zapojenie občianskej spoločnosti, akademického prostredia a súkromného sektora do prevencie a riešenia hybridného pôsobenia.
Autori tohto prehľadu si však jasne uvedomujú, že tieto opatrenia sa budú môcť efektívne realizovať len v prípade zvolenia si prodemokratickej a zodpovednej vlády v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.
