Hybridná vojna sa rýchlo rozširuje a prepája kybernetické útoky s klasickými vojenskými operáciami, čím vzniká komplexná a ťažko predvídateľná bezpečnostná hrozba. Od koordinovaných útokov na energetické a komunikačné systémy na Blízkom východe, cez kybernetické operácie a dezinformačné kampane Ruska, až po narúšanie leteckej dopravy či šírenie manipulácií v Európe – hybridné pôsobenie zasahuje čoraz viac oblastí. Prečítajte si náš prehľad článkov o hybridnej vojne, ktoré vyšli posledný týždeň.
🌍Rozširujúci sa rozsah hybridnej vojny
Blízky východ: V roku 2026 sa hybridná vojna zásadne transformovala, keď sa kybernetické operácie čoraz častejšie synchronizujú s klasickými vojenskými útokmi. Kombinácia malvéru, dezinformácií a raketových či dronových úderov umožňuje spôsobovať rozsiahle škody. Výrazným príkladom je Blízky východ, kde koordinované útoky dokázali ochromiť komunikáciu aj energetické systémy. Do konfliktov sa zapája viac ako 70 hacktivistických skupín, čím sa stierajú hranice medzi štátnymi a neštátnymi operáciami.
▶️ ️Hybrid Warfare 2026: When Cyber and Kinetic Operations Converge
EÚ: Ozbrojené konflikty a rastúce využívanie dronov výrazne komplikujú leteckú dopravu, keďže dostupné letové trasy sa postupne zužujú. Podľa Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva sú aerolinky nútené presmerovávať lety do úzkych koridorov nad strednou Áziou, čo zvyšuje riziko incidentov. Situáciu zhoršuje konflikt na Blízkom východe aj vojna medzi Ruskom a Ukrajinou. Regulátori upozorňujú na nové hrozby vrátane rušenia GPS signálu a nelegálnych dronov v blízkosti letísk.
▶️️ Wars and drones squeeze safe corridors for aviation
Rusko: Hackerské skupiny napojené na Moskvu, ako APT28, realizujú sofistikované útoky na vládne siete s cieľom získať citlivé údaje a narušiť fungovanie infraštruktúry. Terčom sú aj volebné systémy najmä štátov strednej a východnej Európy, kde sa útočníci snažia podkopať dôveru verejnosti v demokratické procesy a výsledky volieb. Súbežne prebiehajú dezinformačné kampane zamerané na oslabenie podpory EÚ a NATO a posilnenie extrémistických či proruských naratívov.
➡️ The expanding scope of Russian hybrid warfare
Lotyšsko: Podľa ministerstva obrany sa šíria nepravdivé tvrdenia, že Lotyšsko, Litva a Estónsko sa podieľajú na ukrajinských útokoch proti Rusku, čo úrady jednoznačne odmietajú. Kampaň má za cieľ oslabiť dôveru verejnosti, zdiskreditovať NATO a znížiť podporu Ukrajiny v regióne. Súčasťou operácie je využívanie sociálnych sietí, botov a cielených správ, najmä voči rusky hovoriacim komunitám a mladým ľuďom.
➡️ Latvia Warns of Russian Disinformation Campaign Targeting Baltic States
Irán: Po bombardovaní Iránu zo strany USA a Izraela pribúdajú v Európe útoky, najmä proti židovským cieľom. K viacerým sa prihlásila neznáma skupina Harakát Ašáb al-Jamín al-Islamíja (HAYI), ktorú však experti považujú skôr za krytie než skutočnú organizáciu. Analytik Julian Lanchès upozorňuje, že ide pravdepodobne o súčasť širšej iránskej hybridnej kampane zameranej na destabilizáciu a šírenie strachu.
➡️ Naučili sa Iránci aj od Rusov, ako zaútočiť na Európu? Expert hovorí o „čudných“ teroristoch
Rusko#2: Pred prezidentskými voľbami v Moldavsku 2024 sa šírili falošné videá obviňujúce prezidentku Maiu Sandu z korupcie a podnecovala nepokoje. V Maďarsku sa šírili manipulované videá o Zelenskom a falošné správy o atentátoch či prevratoch. Kampaň využíva vrstvenie obsahu – falošné správy, koordinovanú distribúciu botmi, zahltenie fact-checkerov a politické využitie. Na Slovensku sa Matrioška šíri cez proruských politikov, dezinformačné weby a kultúrne vojny.
➡️ O tom, ako funguje ruská dezinformačná kampaň Matrioška
Európa: Rozvodná sieť v Európe sa stala cieľom fyzických sabotáží, kybernetických útokov aj narušení kritickej infraštruktúry, upozorňuje správa organizácie Eurelectric. Väčšina energetických spoločností pritom podľa nej nie je na tieto hrozby dostatočne pripravená. Analýza poukazuje na skúsenosti z vojny na Ukrajine, kde bolo od roku 2022 zaznamenaných viac než tisíc útokov na energetickú infraštruktúru a škody presiahli 20 miliárd dolárov.
➡️ Energetické systémy overené bojom: Odolnosť a pripravenosť európskeho sektora elektrickej energie
NATO: Technologický pokrok a rozmach AI zásadne menia informačné prostredie a umožňujú efektívnejšiu manipuláciu verejnej mienky. Podľa expertky NATO Janet Marthy Blatnyovej sa dôvera v inštitúcie, vedu aj vlády oslabuje, čo vytvára nové zraniteľnosti. Hybridné hrozby vrátane kybernetických a informačných operácií čoraz viac cielia na demokratické procesy a kritickú infraštruktúru. Kognitívna vojna pritom nespočíva len v presviedčaní, ale najmä v narúšaní schopnosti spoločnosti rozlišovať pravdu od manipulácie.
➡️ Cognitive Warfare and the Battle for Trust: Dr. Blatny on Security in the Digital Age
Rumunsko: Rumunsko zaznamenáva denne viac ako 10 000 pokusov o kybernetické útoky, upozornil minister obrany Radu Miruta. Útoky cielia na široké spektrum verejných inštitúcií a podľa úradov sú často spojené s aktérmi napojenými na Rusko. Krajina je vzhľadom na svoju polohu pri Čiernom mori a podporu Ukrajiny častým cieľom hybridných operácií vrátane dezinformačných kampaní. Úrady poukazujú aj na šírenie falošných správ, ktoré majú vyvolať paniku a oslabiť dôveru verejnosti.
➡️ Romania faces thousands of daily cyberattacks, defense minister warns
🕵️Napätie v pri maďarských voľbách stúpa
Maďarsko: Kampaň v Maďarsku sprevádzajú obvinenia z kupovania hlasov, zasahovania zahraničia aj zneužívania štátnych inštitúcií. Situáciu komplikujú aj zásahy bezpečnostných zložiek a obvinenia zo špionáže v prospech Kyjiva. Pozorovatelia vrátane OBSE upozorňujú na nerovné podmienky, najmä v oblasti médií. Do krajiny prichádzajú aj paralelné pozorovateľské misie, čo môže ovplyvniť interpretáciu výsledkov. Analytici varujú, že po voľbách môže dôjsť k spochybňovaniu výsledkov z oboch strán.
➡️ Hungary’s Election Tensions Rise as Orbán Faces Toughest Challenge
Maďarsko#2: Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó priznal, že počas rokovaní EÚ o sankciách komunikoval s ruskými predstaviteľmi. Reagoval tak na investigatívne zistenia, podľa ktorých Budapešť zároveň presadzovala zmiernenie sankcií voči ruským podnikateľom a kritizovala opatrenia proti tzv. tieňovej flotile. Európska komisia označila tieto zistenia za znepokojujúce, niektoré členské štáty reagovali obmedzením prístupu Maďarska k dôverným materiálom a presunom citlivých diskusií do menších formátov.
➡️ Hungary’s Szijjártó Admits Contacts with Moscow During EU Sanctions Talks
🛡️Európa sa bráni
EÚ#2: Európska únia musí posilniť technologickú suverenitu a lepšie kontrolovať svoje digitálne prostredie. Varovanie prichádza v čase, keď Brusel zvažuje obmedzenia pre niektoré čínske technológie, napríklad od spoločností Huawei či ZTE. Pozornosť sa sústreďuje aj na cloudové služby, kde Európa výrazne závisí od amerických poskytovateľov. Komisia preto pripravuje nové opatrenia v oblasti kyberbezpečnosti, umelej inteligencie a polovodičov.
➡️Závislosť od zahraničných technológií môže byť zneužitá, varuje Brusel
EÚ#3: Európsky parlament sa v boji proti dezinformáciám zameriava skôr na manipulatívne správanie než na samotný obsah, uviedla jeho hovorkyňa Delphine Colardová. Podľa nej únia nedokáže sankcionovať europoslancov za šírenie nepravdivých tvrdení, keďže majú garantovanú slobodu prejavu a mandátu. Dezinformácie pritom predstavujú vážnu hrozbu pre demokraciu, keďže oslabujú dôveru, súdržnosť a schopnosť spoločnosti konať. Zdôraznila však, že opatrenia EÚ nemieria na obmedzovanie slobody slova, ale na zneužívanie online priestoru.
➡️Hovorkyňa europarlamentu: Proti europoslancom šíriacim dezinformácie nemôžeme zasiahnuť
Vedieť znamená brániť sa.
