V slovenskom informačnom priestore v uplynulých týždňoch rezonovali viaceré polarizujúce témy. Reakcie vyvolalo odsúdenie Daniela Bombica, spory o pokračovanie dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba, ale aj útoky premiéra Roberta Fica na lídra opozície Michala Šimečku. Napätie zvyšujú čoraz nervóznejšie diskusie o cenách energií v súvislosti s útokom na Irán, najnovšie však aj vládou avizované odstúpenie od pandemickej dohody WHO.
Prečo Slovensko podporuje ruských oligarchov?
Slovenská vláda hrozila zablokovaním predĺženia sankcií EÚ voči viac než 2600 ruským osobám a firmám, ktoré mali vypršať 15. marca. Podporu sankcií podmieňovala odstránením dvoch oligarchov zo sankčného zoznamu – Alishera Usmanova a Mikhaila Fridmana.
Sankcie voči nim boli zavedené pre ich postavenie a vplyv v systéme, ktorý generuje významné príjmy pre ruský štát a podporuje agresiu proti Ukrajine. Usmanov má rozsiahle záujmy v ťažbe železnej rudy, oceliarstve, telekomunikáciách či médiách a má blízke vzťahy s prezidentom Putinom. Fridman je spoluzakladateľom finančno-priemyselnej skupiny Alfa Group a dlhodobo patrí medzi kľúčové postavy ruského ekonomického systému.
Slovenský premiér Robert Fico s maďarským kolegom Viktorom Orbánom počas summitu EÚ v Bruseli vo štvrtok 20. marca 2025. Foto: SITA/AP Omar Havana
Hoci slovenská vláda napokon ustúpila a sankcie podporila, samotná hrozba takéhoto kroku oslabuje spoločný postoj EÚ voči Rusku. Slovensko z vyradenia týchto ľudí zo sankčného zoznamu nezískava žiadny zjavný prínos a motivácia vládnych predstaviteľov ostáva záhadou. Aj keby títo oligarchovia mali na Slovensku ekonomické záujmy, sankcie EÚ nie sú nástrojom obchodnej politiky, ale bezpečnostným nástrojom reagujúcim na agresiu Ruska voči Ukrajine. Podmieňovať ich ochranou konkrétnych oligarchov preto podkopáva dôveryhodnosť spoločnej európskej politiky a zvyšuje riziko strategickej korupcie. Tento krok ostáva nebezpečným hazardom, ktorý nám neprinesie nič pozitívne.
