V slovenskom verejnom priestore v uplynulých týždňoch rezonovali najmä otázky spojené s netransparentnosťou obstarávania novej nemocnice v Prešove. Spoločnosť rozdeľovala aj nominácia Miroslava Radačovského na post veľvyslanca, ktorú sprevádzal jeho konflikt počas rokovania parlamentného výboru. Verejnú diskusiu ovplyvnila aj komunikácia predsedu vlády k výstavbe veterných elektrární, ktorá opätovne otvorila debatu o spôsobe prezentácie strategických tém verejnosti.
Obmedzovanie spôsobilostí štátu prináša ovocie
Najnovšia správa o bezpečnosti SR za rok 2025, ktorú zverejnil úrad vlády na pripomienkovanie, odhaľuje alarmujúce nepochopenie hybridných hrozieb. Namiesto systematického uchopenia témy, ktorá zahŕňa koordinované informačné operácie, podkopávanie dôvery v demokratické inštitúcie či manipuláciu verejnej mienky, správa nesúrodo spája rôzne javy vrátane kyberšikany. Výsledkom je dokument, ktorý neprispieva k lepšiemu pochopeniu bezpečnostných výziev, ale naopak ukazuje, že štát nedisponuje ani základným analytickým rámcom na identifikáciu a hodnotenie hybridných hrozieb.
Zdroj: Úrad vlády SR
Keď tento prístup porovnáme s vyspelými európskymi krajinami, Slovensko sa javí ako štát, ktorý v tejto oblasti výrazne zaostáva. Krajiny s rozvinutými bezpečnostnými systémami systematicky analyzujú hybridné hrozby, budujú špecializované kapacity a investujú do dlhodobého monitoringu a prevencie. Slovensko naopak znovu ukazuje, že tieto hrozby sú mimo hlavného záujmu, čím sa vytvára priestor pre pôsobenie nepriateľských aktérov bez efektívnych obranných mechanizmov.
Posledná správa iba potvrdzuje, že slovenská vláda ďalej systematicky marginalizuje tému hybridných hrozieb a oslabuje odborné kapacity, ktoré sa jej venovali, a ukazuje na neochotu vedenia štátu aktívne chrániť Slovensko voči týmto hrozbám.
Pokračuje znižovanie dôveryhodnosti štátnych inštitúcií
V období vysokej spoločenskej polarizácie na Slovensku pokračuje dlhodobý trend oslabovania dôvery občanov v štátne inštitúcie. V posledných rokoch k tomu prispeli viaceré kroky vlády, ktoré verejnosť vníma ako oslabovanie kontrolných a vyšetrovacích mechanizmov štátu. Medzi najvýraznejšie patrí zrušenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, pokusy obmedziť fungovanie Úradu na ochranu oznamovateľov, drastické zásahy do kultúrnych inštitúcií či opakované škandály spojené s prideľovaním verejných dotácií.
Zdroj: zastavmekorupciu.sk
Za takýchto okolností by bolo možné očakávať, že vláda bude hľadať spôsoby, ako dôveru verejnosti obnoviť a zmierňovať napätie v spoločnosti. Namiesto toho však prichádzajú ďalšie rozhodnutia, ktoré tento trend prehlbujú. Pochybnosti vyvoláva napríklad nominácia poslanca Miroslava Radačovského na reprezentáciu štátu na Cypre a to aj vzhľadom na spôsob jeho komunikácie a vystupovania. Podobne otázky vyvoláva aj skutočnosť, že podpredsedom Národnej rady SR je Tibor Gašpar, ktorý čelí obžalobe. Hoci platí prezumpcia neviny, obsadzovanie najvyšších ústavných funkcií osobami spojenými s vážnymi kontroverziami len ďalej znižuje dôveru občanov v integritu verejných inštitúcií.
Takýto stav môže vyhovovať predovšetkým cynikom, ktorí sa zameriavajú na krátkodobý politický zisk. Menej ich zaujíma spoločenská súdržnosť, dôvera v pravidlá alebo budovanie odolných inštitúcií, ktoré sú základným predpokladom odolnosti demokratickej spoločnosti voči vnútorným aj vonkajším hrozbám. Výsledkom je krajina, v ktorej rastie nedôvera, oslabuje sa ochota občanov spolupracovať na riešení spoločných problémov a zvyšuje sa zraniteľnosť Slovenska voči manipuláciám, zahraničnému vplyvu, korupcii aj ďalším formám spoločenskej destabilizácie.
Čo s tým môžeme robiť?
Ak nám záleží na bezpečnosti štátu, demokratických inštitúciách odolnosti spoločnosti, musíme opäť priznať dôležitosť boju proti hybridným hrozbám, posilňovať dôveryhodné a nezávislé inštitúcie a od verejných predstaviteľov vyžadovať vysoké štandardy zodpovednosti. Ignorovanie týchto výziev oslabuje spoločenskú súdržnosť a zvyšuje zraniteľnosť Slovenska.
