V slovenskej spoločnosti čoraz silnejšie rezonujú otázky transparentnosti a nakladania s verejnými zdrojmi. V čase prebiehajúcej konsolidácie, keď štát žiada od občanov uskromnenie, dôveru v štátne inštitúcie výrazne oslabuje kauza nákladnej rekonštrukcie budovy Ministerstva obrany, ako aj postoj členov vlády k zisteniam Najvyššieho kontrolného úradu. Polarizovali aj politické útoky na festival Pohoda a odpočúvanie vo Fonde na podporu umenia, ktoré poukázalo na zásadný problém rastúceho politického ovplyvňovania nezávislých inštitúcií a celkové zlyhávanie štátu v budovaní dôvery.
Mlčanie nie je stratégia
Ruská tajná služba uviedla, že prekazila údajný diverzný plán, v rámci ktorého malo byť zo Slovenska do oblasti Moskvy prepravených 35 útočných dronov. Za organizátora operácie označila ukrajinského rapera žijúceho niekoľko rokov v Bratislave. Toto tvrdenie zatiaľ nebolo overené, no už samotné jeho šírenie má potenciál ovplyvniť informačný priestor a vyvolať otázky o úlohe Slovenska. Práve v takýchto situáciách je úlohou štátu dôsledne a odborne vyhodnotiť informácie a transparentne o zisteniach komunikovať. Slovenské úrady však dnes na podobné informačné operácie nemajú pripravenú dostatočnú odbornú ani komunikačnú kapacitu. Nie je to náhoda, keďže súčasná politická reprezentácia zrušila alebo výrazne oslabila špecializované útvary, ktoré sa venovali hybridným hrozbám a strategickej komunikácii. Dôsledkom je nielen slabšia schopnosť štátu reagovať na incidenty s bezpečnostným aj informačným rozmerom, ale aj absencia jasnej komunikácie pri závažných bezpečnostných udalostiach. To sa prejavuje aj pri najnovších odhaleniach o vážnych kybernetických útokoch ruskej tajnej služby FSB proti Slovensku.
Ak štát o takýchto incidentoch zodpovedne nekomunikuje, vzniknuté vákuum rýchlo zaplnia špekulácie, propaganda a rozporuplné správy. Pre občanov to znamená chaos a neistotu, čo presne vyhovuje nepriateľským aktérom. Cieľom ich informačných operácií totiž často nie je presvedčiť verejnosť o jednej konkrétnej pravde, ale spochybniť schopnosť štátu zvládnuť a vyriešiť krízovú situáciu. Pasivita a nejasná komunikácia štátu tak nie sú neutrálne, ale stávajú sa priamym nástrojom na podkopávanie dôvery v inštitúcie.
Bezpečnostný manažér ŽSR rokoval v Rusku s predstaviteľmi krajnej pravice
Bezpečnostný a krízový manažér Železníc Slovenskej republiky Ján Gróf podľa medializovaných informácií počas súkromnej cesty do Ruska rokoval s predstaviteľmi ruskej krajnej pravice. Opozícia označila jeho kontakty za vážne bezpečnostné riziko vzhľadom na jeho prístup k citlivým informáciám a vyzvala vedenie ŽSR aj ministra dopravy na vysvetlenie okolností cesty. ŽSR potvrdili, že Gróf bol v čase návštevy na riadne schválenej dovolenke a uviedli, že mu naďalej dôverujú. Zároveň deklarovali pripravenosť spolupracovať s bezpečnostnými zložkami, ak by sa prípadom začali zaoberať.
Bezpečnostný manažér ŽSR Gróf (úplne vpravo) na stretnutí so zástupcami Kremeľského režimu v Petrohrade Fotografia: VKontakte LDPR
Prípad poukazuje na širšie riziká hybridných hrozieb, ktorým Slovensko čelí. Ruské spravodajské služby a s nimi prepojené siete dlhodobo využívajú osobné kontakty, ideologické väzby či neformálne stretnutia na budovanie vplyvu a získavanie prístupu k citlivým informáciám. Ak osoby pôsobiace na strategických pozíciách v štátnych inštitúciách alebo kritickej infraštruktúre nadväzujú kontakty s aktérmi napojenými na nepriateľské režimy alebo extrémistické skupiny, zvyšuje sa riziko infiltrácie štátnych inštitúcií, kompromitácie rozhodovacích procesov a oslabovania odolnosti štátu voči zahraničným vplyvovým operáciám.
Čo s tým môžeme robiť?
Je v záujme štátu obnoviť odborné kapacity na vyhodnocovanie hybridných hrozieb a nastaviť jasné pravidlá pre krízovú komunikáciu. Zároveň potrebujeme dlhodobo budovať dôveru občanov prostredníctvom transparentnej a hodnotovo ukotvenej strategickej komunikácie.
Prípad Jána Grófa ukazuje, že štát musí venovať väčšiu pozornosť dôsledným bezpečnostným previerkam, pravidelnému vyhodnocovaniu rizík a prísnejším pravidlám pri obsadzovaní citlivých funkcií.
