Verejnú debatu na Slovensku v posledných týždňoch formovali viaceré témy. Kontroverzie vyvolalo video europoslanca Milana Mazureka, v ktorom v lese vulgárne a agresívne slovne útočil na poslancov Progresívneho Slovenska. Výrazne rezonovala aj kauza obstarávania kamier pre ministerstvo vnútra a otázky spojené s ich bezpečnostným rizikom. Verejnú diskusiu zároveň sprevádzali výhrady k postupu vlády pri riešení dôsledkov sucha, ktorý prináša otázky o pripravenosti štátu reagovať na klimatickú krízu.
Kauza kamier ako zrkadlo prístupu Slovenska k bezpečnosti
Kauza nákupu kamier obstarávaných ministerstvom vnútra prerástla do vážneho bezpečnostného škandálu. Už od začiatku existovali vážne pochybnosti, či vybraná technológia nepredstavuje bezpečnostné riziko. Namiesto ich riadneho preverenia však prišlo popieranie problému. Až pod rastúcim verejným a mediálnym tlakom začal minister vnútra konať. Kľúčové je jednoznačné stanovisko Národného bezpečnostného úradu, ktorý potvrdil, že kamery umožňujú pomerne jednoduchý vzdialený prístup k ovládaniu kamier. Toto potvrdenie je zásadné: definitívne ukazuje, že nejde o politickú konštrukciu, technický detail ani zveličovanie zo strany kritikov, ale o reálne bezpečnostné riziko.
Súčasný predstavitelia štátu nechápu, že vnútorná bezpečnosť nie je iba o policajtoch v uliciach. Zahŕňa aj ochranu dát, komunikačných systémov a technológií, ktoré môžu byť zneužité na sledovanie ľudí alebo získanie informácií. Reakcia najvyššieho vedenia štátu je preto vzhľadom na zverejnené informácie absolútne neadekvátna. Ak sa premiér nad rizikom „chytá za brucho“ a jeho možné dôsledky bagatelizuje, je to škandalózne zľahčovanie otázky, ktorá sa priamo týka bezpečnosti občanov. Opäť sa ukazuje, že Slovensko nemá funkčný systém na včasné posudzovanie takéhoto typu hrozieb. Tento problém sa ťahá už od čias, keď bola aj na ministerstve vnútra zrušená agenda zameraná na riešenie hybridných hrozieb. Práve takýto prípad pritom ukazuje, prečo je podobná kapacita nevyhnutná.
AI Chatboty ako nástroj hybridnej vojny
Rusko aj Čína čoraz viac cielia na ovplyvnenie jazykových modelov umelej inteligencie za účelom šírenia dezinformácií. Ukázal to vo svojom výskume britský think-tank Demos. Ten zistil, že ChatGPT, Gemini, Claude, či Grok čoraz častejšie preberajú prokremeľské dezinformácie – 16 % odpovedí ich priamo legitimizovalo, ďalších 30 % ich prezentovalo bez varovania pred sankcionovaným zdrojom. Ide o jav zvaný Generative Engine Optimisation (GEO), kedy siete webov tvoria obsah tak, aby ho preberali AI systémy, nie ľudia. Tieto siete webov majú prinútiť AI chatboty citovať dezinformácie ako overený fakt. Keďže ľudia čoraz viac dôverujú jedinej odpovedi chatbota, je možné takto vytvárať dezinformácie “šité na mieru”. Ide tak o plnohodnotný nástroj hybridnej vojny.
Slovensko však na takto sofistikované nástroje nie je pripravené. Dokazuje to napokon aj spomínaný škandál s ruskými komponentmi v dopravných kamerách alebo prezident Pellegrini, ktorý len nedávno v Číne presadzoval hlbšie zavádzanie čínskych technológií. Ak si najvyšší predstavitelia štátu nevšímajú ani takéto jasné bezpečnostné riziká, ťažko čakať, že budú riešiť oveľa sofistikovanejšiu a nenápadnejšiu manipuláciu jazykových modelov. Bremeno riešení a osveta o týchto témach na Slovensku tak znovu, podobne ako pri iných témach, zostáva na pleciach aktivistov a občianskej spoločnosti bez akejkoľvek podpory od štátu.
Čo s tým môžeme robiť?
Štát musí zaviesť povinné bezpečnostné preverovanie technológií ešte pred ich obstaraním. Zároveň sa opäť ukazuje, že je nevyhnutné obnoviť odborné kapacity pre hybridné hrozby a jasne určiť zodpovednosť za bezpečnostné posudzovanie štátnych nákupov.
Politici by mali ísť príkladom a brať bezpečnostné riziká vážne, nezľahčovať aj zjavné hrozby a podporovať systémový prístup k tým sofistikovanejším. Používatelia by odpovede chatbotov nemali brať ako fakt bez overovania a porovnávať odpoveď s inými nezávislými zdrojmi.
