Masový príchod migrantov do španielskej enklávy Ceuta z 31. júla 2026 predstavuje predovšetkým bezpečnostnú a humanitárnu krízu. Zároveň ide o udalosť, ktorá vytvára priaznivé podmienky na informačné operácie, propagandu a polarizáciu spoločnosti.
Akým spôsobom môžu byť podobné udalosti súčasťou hybridného pôsobenia?
V súčasnosti neexistujú verejne dostupné dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že udalosti v Ceute boli koordinovanou hybridnou operáciou. Objavili sa však informácie, že španielske bezpečnostné služby preverujú viacero scenárov vrátane úlohy dezinformačných kampaní na sociálnych sieťach a možného obmedzenia hraničných kontrol zo strany Maroka. Zároveň bolo identifikované masové šírenie nepravdivých informácií o údajne automatickom získaní práva na pobyt v Španielsku po prekročení hranice, to mohlo významne ovplyvniť rozhodovanie migrantov.
Z pohľadu hybridných hrozieb pritom nie je nevyhnutné, aby štát alebo iný aktér priamo organizoval samotnú migračnú vlnu. Hybridné pôsobenie môže spočívať aj vo využití už existujúcej krízovej situácie na dosiahnutie strategických cieľov.
Takéto ciele môžu zahŕňať:
⚡ vytváranie politického tlaku na vlády členských štátov EÚ,
⚡ prehlbovanie vnútropolitickej polarizácie,
⚡ oslabovanie dôvery občanov v schopnosť štátu a Európskej únie chrániť vonkajšie hranice,
⚡ posilňovanie extrémistických a populistických politických síl,
⚡ odvádzanie pozornosti od iných geopolitických tém alebo vytváranie diplomatického nátlaku.
Migrácia sa v tomto prípade stáva nástrojom hybridnej vojny.
Ako bývajú podobné udalosti zneužívané v slovenskom informačnom priestore
Slovenské dezinformačné prostredie dlhodobo využíva migračnú tému ako jednu z najefektívnejších emóciami nabitých tém. Namiesto vysvetľovania príčin a kontextu sa jednotlivé udalosti prezentujú ako dôkaz údajného úplného kolapsu Európskej únie alebo ako potvrdenie konšpiračných naratívov o zámernej výmene obyvateľstva.
Typicky dochádza k:
🔍 vytrhnutiu obrazového materiálu z kontextu a prezentovaniu jednotlivých záberov ako dôkazu „invázie Európy“,
🔗 spájaniu nesúvisiacich udalostí do jedného príbehu o údajnom systematickom zlyhaní západných demokracií,
⬆️ zveličovaniu počtov migrantov alebo ich ďalšieho pohybu po Európe,
👥 prezentovaniu všetkých migrantov ako bezpečnostnej hrozby bez rozlišovania medzi jednotlivými skupinami,
🇪🇺❓ podsúvaniu tvrdení, že Európska únia migráciu cielene organizuje.
Takéto rámcovanie má za cieľ vyvolať pocit bezprostredného ohrozenia aj v krajinách, ktoré samotnou migračnou udalosťou nie sú priamo dotknuté.
Ako na podobné udalosti nadväzujú dezinformační aktéri a krajne pravicové prostredie
Migračné krízy predstavujú pre dezinformačných aktérov mimoriadne atraktívny obsah, pretože prirodzene vyvolávajú silné emócie. Z bezpečnostného hľadiska možno pozorovať viacero opakujúcich sa vzorcov.
Ruská propaganda dlhodobo využíva migráciu ako dôkaz údajného úpadku Európy a nefunkčnosti liberálnych demokracií. Cieľom nie je presvedčiť publikum o jednej konkrétnej interpretácii udalostí, ale systematicky znižovať dôveru v demokratické inštitúcie a posilňovať spoločenskú polarizáciu.
Krajná pravica v Európe podobné udalosti využíva na podporu naratívov o zlyhaní migračnej politiky EÚ, potrebe radikálneho sprísnenia ochrany hraníc či odmietania spoločných európskych riešení. U niektorých aktérov sa migračná téma stáva centrálnym mobilizačným nástrojom pred voľbami.
Podobnú argumentáciu možno pozorovať aj u časti amerických radikálne konzervatívnych komentátorov, ktorí európske migračné udalosti používajú ako argument v domácich debatách o ochrane hraníc Spojených štátov alebo ako kritiku liberálnej imigračnej politiky. Niektoré tvrdenia, ktoré sa objavili po udalostiach v Ceute – napríklad že ich spôsobila španielska amnestia pre migrantov – boli následne vyvrátené fact-checkingovými organizáciami.
Bezpečnostná teória zneužívania migračných kríz
V NEST Institute dlhodobo upozorňujeme, že migrácia patrí medzi tzv. vysoko citlivé spoločenské témy, ktoré sú obzvlášť vhodné na informačné manipulácie.
K tomu sme publikovali stále aktuálnu štúdiu, odkaz na ňu nájdete v komentári pod príspevkom.
Mechanizmus býva opakovane podobný:
- vznikne reálna krízová situácia,
- nečaká sa na vyšetrovanie vzniku a priebehu krízy
- emocionálne vizuálne zábery dominujú informačnému priestoru,
- dezinformační aktéri odstránia širší kontext,
- udalosť sa interpretuje ako dôkaz už existujúcich ideologických naratívov,
- cieľom sa stáva ďalšia polarizácia spoločnosti a oslabovanie dôvery vo verejné inštitúcie a EÚ,
- v prípade politikov môže ísť aj o veľmi cynické získavanie politických bodov, výsledkom je ale tiež polarizácia spoločnosti a oslabovanie dôvery vo verejné inštitúcie a samozrejme aj EÚ.
Dôležité je zdôrazniť, že samotná existencia migračnej krízy ešte automaticky neznamená hybridný útok. Hybridná dimenzia vzniká vo chvíli, keď štátni alebo neštátni aktéri cielene využívajú vzniknutú situáciu na informačné operácie, politický nátlak alebo destabilizáciu spoločnosti. Tento prístup zodpovedá aj širšiemu chápaniu hybridných hrozieb, ktoré zdôrazňuje koordinované využívanie informačných, politických či diplomatických nástrojov na oslabovanie demokratických spoločností.
Čo sme mohli registrovať v slovenskom informačnom priestore
V prvých dňoch po udalostiach v Ceute bolo možné pozorovať výrazný rozdiel medzi spravodajským pokrytím v etablovaných médiách a spôsobom, akým tému uchopili dezinformačné platformy a takzvané alternatívne médiá.
Mainstreamové médiá informovali o udalostiach predovšetkým v kontexte migračnej a bezpečnostnej situácie na vonkajšej hranici Európskej únie. Pprinášali informácie o reakciách španielskych a európskych predstaviteľov, opatreniach prijatých na hraniciach či o preverovaní možných faktorov, ktoré mohli prispieť k náhlemu nárastu počtu migrantov. Súčasťou spravodajstva boli aj zistenia ukrajinských analytikov a predstaviteľov diplomacie, podľa ktorých ruská propaganda využíva zábery z Ceuty na šírenie svojej propagandy.
Proruské naratívy sa opierajú najmä o tvrdenia, že Európa stratila kontrolu nad svojimi hranicami, migrácia je dôsledkom zlyhania liberálnych elít, Európska únia nedokáže zabezpečiť bezpečnosť svojich občanov a západné demokracie sa nachádzajú v stave postupného chaosu a úpadku. Veľmi podobné rámcovanie bolo možné identifikovať aj v slovenskom dezinformačnom prostredí. Viaceré alternatívne médiá a aktéri dlhodobo šíriaci protiimigračné naratívy využili udalosti v Ceute ako potvrdenie svojich existujúcich ideologických tvrdení. Popri prezentovaní udalostí ako údajného dôkazu „konca Európy“ alebo úplného zlyhania migračnej politiky EÚ sa objavovali aj výzvy, že jediným riešením je vystúpenie Slovenska z Európskej únie.
Na slovenskej dezinfoscéne a v alternatívnych médiách sa popri tradičných protiimigračných naratívoch sa objavili aj konšpiračné interpretácie. Tie tvrdili, že migračná kríza v Ceute v skutočnosti súvisí so snahou o získanie kontroly nad Gibraltárskym prielivom alebo s údajnými rokovaniami Spojených štátov, Izraela a Maroka o vytvorení nového strategického koridoru, ktorý by znížil význam Španielska a Európskej únie pri kontrole vstupu do Stredozemného mora. Pre tieto tvrdenia však neboli predložené dôveryhodné dôkazy.
Rovnako bolo možné zaznamenať spochybňovanie oficiálnych informácií španielskych úradov o priebehu situácie. Niektoré príspevky odmietali tvrdenia, že väčšina migrantov bola v krátkom čase vrátená späť do Maroka alebo opustila Ceutu a vytvárali dojem, že španielske a európske inštitúcie zámerne zatajujú skutočný rozsah migračnej krízy.
Z bezpečnostného hľadiska pritom nejde o nové informačné vzorce. Ide o opakovanie naratívov, ktoré sa objavujú pri väčšine významnejších migračných udalostí. Prispievajú k polarizácii a zneisťovaniu spoločnosti a ich zámerom oslabovať dôveru v európske inštitúcie a projekt EÚ ako celku.
