V posledných týždňoch Slovensko polarizovali najmä otázky transparentnosti a hospodárneho nakladania s verejnými financiami, aj v kontexte extrémne vysokých teplôt. Kritiku vyvolali náklady spojené s oslavami Cyrila a Metoda, kauza oplotenia na Ministerstve obrany alebo vládna podpora hudobného festivalu s prepojením na asistenta poslanca koalície. Agresívne vystúpenie premiéra Fica voči novinárke pri otázkach týkajúcich sa Benešových dekrétov a výzvy na vrátenie prostriedkov za neúspešné referendum potvrdzujú potvrdzujú pokračujúce vyostrovanie spoločenskej a politickej atmosféry.
Za ochromením Jaguar Land Rover mali stáť ruskí hackeri
Podľa zistení denníka The New York Times stála za minuloročným kybernetickým útokom na automobilku Jaguar Land Rover pravdepodobne ruská hackerská skupina. Incident, ktorý od 1. septembra 2025 na päť týždňov ochromil výrobu v Británii aj v nitrianskom závode, spôsobil škody odhadované na 2,2 miliardy EUR. Vyšetrovanie naznačuje, že nešlo o bežný ransomvérový útok. Útočníci totiž nepožadovali výkupné, čo podľa viacerých expertov zodpovedá skôr sabotáži než finančne motivovanej kyberkriminalite. Hoci priame zapojenie Ruska nebolo oficiálne potvrdené, Kremeľ preukázateľne dlhodobo využíva kybernetické operácie a spoluprácu s kriminálnymi skupinami ako súčasť svojich hybridných aktivít.
Zdroj ilustračnej fotografie: David Whelan, Wikimedia Commons, CC0 1.0, bez úprav.
Útok ukázal, že hybridné operácie majú veľmi konkrétne dôsledky aj pre Slovensko – odstavené výrobné linky, výpadky práce, oslabené dodávateľské reťazce a finančné straty. Napriek tomu slovenská vláda dlhodobo nevenuje pozornosť systematickému posilňovaniu odolnosti voči hybridným hrozbám či jednoznačnému pomenovaniu ich pôvodcov. Zmierlivý postoj vlády voči Kremľu a opakované zľahčovanie alebo ospravedlňovanie krokov Ruska už dnes spôsobujú na Slovensku merateľné hospodárske škody v strategických odvetviach vrátane automobilového priemyslu.
Pravidlá EÚ posilňujú kybernetickú odolnosť aj na Slovensku
Skúsenosti z ruskej agresie proti Ukrajine, útoky na kritickú infraštruktúru či ransomvérové kampane ukázali potrebu jednotného prístupu k ochrane sietí, informačných systémov a digitálnych produktov v celej EÚ. Zavedenie európskych pravidiel kybernetickej bezpečnosti je tak reakciou na rastúci počet kybernetických útokov, ktoré sú čoraz častejšie súčasťou hybridných aktivít štátnych aj neštátnych aktérov. Cieľom aktivity EÚ je zvýšiť odolnosť členských štátov, posilniť bezpečnosť dodávateľských reťazcov a zlepšiť schopnosť organizácií predchádzať kybernetickým incidentom a efektívne na ne reagovať.
Zdroj ilustračnej fotografie: European People’s Party, Wikimedia Commons, CC BY 2.0 , bez úprav.
Pre Slovensko znamenajú nové pravidlá potrebu dôslednej implementácie prijatého nariadenia Európskej únie Cyber Resilience Act do národnej praxe a posilnenie dohľadu nad kybernetickou bezpečnosťou. Národný bezpečnostný úrad a SK-CERT už upozornili, že rok 2026 je obdobím, keď musia dotknuté organizácie preukázať funkčnosť zavedených procesov. Orgány verejnej správy aj prevádzkovatelia základných a kritických služieb musia mať od septembra tohto roka zavedené účinné riadenie kybernetických rizík, zabezpečené plnenie nových oznamovacích povinností a posilnenú ochranu kritickej infraštruktúry. Tieto opatrenia významne zvýšia odolnosť štátu voči kybernetickým hrozbám, keďže obmedzujú možnosti útočníkov narušiť fungovanie verejných služieb alebo zneužiť kybernetický priestor na destabilizáciu spoločnosti.
Čo s tým môžeme robiť?
Je kľúčové otvorene pomenúvať pôvodcov nepriateľských operácií a nebagatelizovať ich ekonomické ani bezpečnostné dôsledky. Odolnosť voči hybridným útokom nie je len otázkou národnej bezpečnosti, ale aj ochrany pracovných miest, investícií a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.
Vláda by mala prísne vyžadovať a kontrolovať praktickú implementáciu nariadenia Cyber Resilience Act prostredníctvom koordinácie medzi NBÚ a SK-CERT. Zároveň je potrebné posilniť kybernetické kapacity štátu a odolnosť kritickej infraštruktúry, aby sa zvýšila reálna bezpečnosť, nielen formálna zhoda s pravidlami.
