V slovenskom informačnom priestore v uplynulých dvoch týždňoch dominovali spory o zastavenie tranzitu ruskej ropy cez Ukrajinu. Obhajoba pokračujúcich dodávok narážala na fakt, že väčšina štátov EÚ sa od ruskej ropy už odstrihla. Napätie vyvolal aj útok USA a Izraela na Irán, ktorý časť politikov využíva na varovania pred rastom cien energií a globálnym konfliktom, zatiaľ čo iní upozorňujú na zneužívanie geopolitiky v domácom politickom boji. Polarizáciu priniesla aj téma obmedzenia volieb zo zahraničia, čo nepochybne v budúcnosti zvýhodní vládne strany, no zároveň prekrýva pretrvávajúce otázky o minulých kontaktoch diplomata Miroslava Lajčáka s Jeffreyom Epsteinom.
Front hybridnej vojny na Slovensku
Pred štyrmi rokmi sa začala plnoformátová invázia Ruska na Ukrajinu. Vojna preverila odolnosť celej Európy a Slovenska zvlášť. Nečelíme bombardovaniu, ale čelíme metastázam konfliktu v podobe hybridných hrozieb. Ruská agresia sa k nám „presunula“ iným spôsobom – cez informačný priestor, politickú polarizáciu a rozklad dôvery v demokratické inštitúcie.
Za štyri roky sa ukázalo, že dezinformačné naratívy, ktoré relativizujú zodpovednosť Ruska, vykresľujú EÚ ako nepriateľa alebo ospravedlňujú autoritárske modely vládnutia, sa stali súčasťou bežnej politickej debaty. To, čo bolo kedysi okrajové, dnes preniká do hlavného prúdu. Hybridná vojna útočí na naše myslenie.
Výsledkom je postupný a systematický úpadok vlády práva a oslabovanie inštitúcií. Ak štát rezignuje na dôslednú ochranu právneho rámca, ak relativizuje vlastné záväzky voči spojencom a ak spochybňuje význam bezpečnostných štruktúr, vysiela tým signál slabosti. A slabosť je presne to, čo naši nepriatelia využívajú v hybridnej vojne.
Štvrté výročie invázie je aj zrkadlom pre Slovensko. Ukazuje, do akej miery sme odolní voči tlaku, ktorý nemá podobu tankov na hraniciach, ale postupného erodovania dôvery, právneho štátu a spoločenskej súdržnosti.
Prečo sa zamestnanec MO SR angažuje v maďarských voľbách?
Vlnu ostrej kritiky vyvoláva politická angažovanosť zápasníka Attilu Végha, ktorý sa v predvolebnom období v Maďarsku otvorene postavil na stranu vládneho Fideszu. Végh, ktorý je údajne v zmluvnom vzťahu s Ministerstvom obrany SR, svoj vplyv na sociálnych sieťach využíva na šírenie manipulatívnej rétoriky. Tvrdí, že „lídri EÚ vyhlasujú príchod tretej svetovej vojny a vojaci pôjdu do vojny na Ukrajinu“. Tým zasahuje do verejnej mienky v Maďarsku aj v slovenskom pohraničí. Táto situácia vytvára kontroverzný precedens, keď štátny zamestnanec SR aktívne napomáha šíreniu politickej manipulácie v inom štáte.
Tento fenomén však zapadá do širšieho rámca nadštandardných vzťahov medzi súčasnou slovenskou a maďarskou vládou. Slovenský premiér opakovane vyjadruje Viktorovi Orbánovi verejnú podporu, dokonca ho vykresľuje ako kľúčového partnera v boji proti diktátu Bruselu. Fico vo svojich vyjadreniach často zdôrazňuje, že stabilita maďarskej vlády je v životnom záujme Slovenska a nepriamo nabáda voličov v Maďarsku, vrátane tých s dvojitým občianstvom žijúcich na Slovensku, k voľbe strany Fidesz.
Otázkou je, či tieto aktivity nie sú súčasťou “platenia účtov” napríklad za migrantskú „krízu“ pred slovenskými parlamentnými voľbami v roku 2023, ktorá náhle po voľbách ustala. Alebo za možnosť provládnemu prezidentskému kandidátovi prezentovať sa počas moratória v maďarskej televízii M1, čo výrazne mohlo mobilizovať maďarskú menšinu v jeho prospech.
Čo s tým môžeme robiť?
Štát by mal zaviesť a striktne vynucovať pravidlá pre marketingové zmluvy štátnych podnikov, ktoré by znemožnili vyplácanie verejných zdrojov osobnostiam aktívne zasahujúcim do predvolebného boja doma či v zahraničí.
Obrana proti hybridným hrozbám je náročná – vyžaduje trpezlivosť, systematickosť a celospoločenský prístup, investície do vzdelávania, nezávislé médiá, profesionálne bezpečnostné zložky a politickú kultúru, ktorá stavia na dlhodobú stabilitu. Štát hazarduje s našou bezpečnosťou, ak tieto hrozby ignoruje.
