Ostré komentáre k rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania v súvislosti s darovaním uzemnených lietadiel MiG-29 Ukrajine prispeli k ďalšiemu rozdeľovaniu spoločnosti. Časť hovorí o potvrdení, že pomoc bola legitímna a správna, no koaliční politici dlhodobo živia názor, že to bolo protiústavné a výrazne oslabujúce našu obranu. Podobne polarizuje aj kritizovanie pozastavenia časti novely Trestného zákona týkajúcej sa tzv. „kajúcnikov“, aj keď je jasné, že ide o oslabovanie nástrojov boja proti korupcii.
Napätie v spoločnosti zvyšujú aj útoky na rodinných príslušníkov opozičných politikov, posúvajúce politický zápas do osobnej roviny. A keď minister životného prostredia Tomáš Taraba dlhodobo neodpovedá občanom na otázky týkajúce sa projektu v lokalite Málinec, prehlbuje to nedôveru a poznanie, že v súčasnosti transparentnosť na Slovensku nepatrí medzi štandardy.
Kroky zvyšujúce dôveryhodnosť štátu
V čase, keď je verejný priestor na Slovensku neustále terčom manipulácií a naša odolnosť voči hybridným hrozbám je otázna, predstavujú posledné rozhodnutia Ústavného súdu a Generálnej prokuratúry pozitívnu výnimku fungovania štátu. Ich zásahy do citlivých legislatívnych a trestnoprávnych otázok ukazujú, že niektoré dôležité mechanizmy kontroly a protiváh stále fungujú. Práve dôsledné trvanie na ústavnosti, zákonnosti a procesných pravidlách je kľúčové v období, keď je každé rozhodnutie okamžite politizované a využívané v informačnom boji.
Ústavný súd SR, foto: Wikipédia
Takéto kroky dávajú verejnosti signál, že aj v politicky vyhrotených situáciách sa na Slovensku konflikty riešia prostredníctvom rozhodnutí nezávislých inštitúcií. Ukazujú, že pravidlá majú platiť pre všetkých a že chápanie spravodlivosti nemá určovať momentálna politická moc ani agresívna mediálna kampaň, ale formálne procesy a právny štát. V prostredí, kde hybridné hrozby cielia na rozklad dôvery v štát, je konzistentné a odborne zdôvodnené rozhodovanie súdov a prokuratúry životne dôležité. Stabilita právneho rámca a predvídateľnosť rozhodnutí totiž nie sú len právnickou otázkou, ale základom bezpečnosti, medzinárodnej dôveryhodnosti a v konečnom dôsledku aj demokratickej odolnosti Slovenska.
Stopy ruských aktivít na Slovensku
Investigatíva českého portálu Voxpot odhalila prepojenia Slovenska na sieť proruských aktivít v strednej Európe. Slovenská firma sa objavuje v pozadí prevádzky dezinformačného webu “CZ24 News”, ktorý systematicky šíri prokremeľské naratívy v Česku. Stopy vedú cez sieť prepojených firiem až k firme na Seychelách. Web zverejňuje aj preklady článkov z ruských stránok nachádzajúcich sa na sankčnom zozname EÚ, čo je v rozpore s platnou legislatívou. S prevádzkovateľom webu je podľa investigatívy prepojená aj česká politička Vladimíra Vítová. Tá je členkou ruského Klubu národnej jednoty, organizácie založenej dekrétom Vladimira Putina s cieľom šíriť ruský vplyv a presadzovať ruské záujmy v zahraničí.
Tento prípad ilustruje fungovanie hybridných operácií, ktoré prebiehajú cez informačný priestor, ekonomické väzby a systematickú manipuláciu verejnej diskusie. Ich cieľom je cieľom oslabovať dôveru občanov v demokratické inštitúcie, polarizovať spoločnosť a vytvárať priaznivé prostredie pre presadzovanie záujmov cudzej mocnosti.
Na Slovensku chýba politická vôľa pomenovať tento problém a riešiť otvorený ruský vplyv. Vzniká tak nebezpečné vákuum, v ktorom sa podobné siete môžu ďalej rozrastať bez efektívnej kontroly.
Čo s tým môžeme robiť?
Politickí predstavitelia by si mali konečne uvedomiť, že dôveryhodnosť štátnych inštitúcií je pre chod štátu absolútne kľúčová a je nevyhnutné ju systematicky chrániť. S tým súvisia aj transparentné a odborné menovania do vedenia inštitúcií a dôsledné a zrozumiteľné komunikovanie rozhodnutí verejnosti.
Taktiež v demokratickom štáte by mal existovať profesionálny, transparentný a politicky nezávislý štátny aparát, ktorý dokáže vplyvové operácie analyzovať, vyhodnocovať ich riziká a navrhovať adekvátne opatrenia za účelom posilňovania odolnosti Slovenska.
