Verejnosť na Slovensku bola za posledné týždne rozdeľovaná najmä politikmi. Veľkú pozornosť vyvolala nominácia europoslankyne Laššákovej na post predsedníčky Prešovského samosprávneho kraja, ako aj pokračujúca kritika EÚ za Green Deal a migračné pravidlá, čo bolo posilnené udalosťami v španielskej Ceute. Verejnú debatu zároveň formoval prebiehajúci súdny proces s podpredsedom Národnej rady Gašparom. Tieto udalosti prehlbovali polarizáciu spoločnosti a otvárali otázky o pravidlách demokratickej súťaže a kvalite politickej kultúry na Slovensku.
Prezidentova nepripravenosť
Prezident Peter Pellegrini absolvoval na konci júla 2026 štátnu návštevu Čínskej ľudovej republiky. Po rokovaniach komunikoval záujem o prehĺbenie hospodárskej spolupráce, podporu čínskych investícií, zlepšenie prístupu slovenských firiem na čínsky trh a označil Čínu za najvýznamnejšieho obchodného partnera Slovenska mimo Európskej únie. Potiaľto to bolo dobre.
Počas tejto návštevy však vyjadril aj záujem o implementáciu čínskych moderných technológií na Slovensku, prehĺbenie spolupráce medzi slovenskými a čínskymi výskumnými inštitúciami, univerzitami a technologickými spoločnosťami, ako aj o širšie využívanie inovácií aj v oblasti umelej inteligencie. Práve tieto oblasti však predstavujú z pohľadu bezpečnosti jedny z najcitlivejších sektorov. Čínu dlhodobo označujú naši spojenci za štát, ktorý využíva technologickú spoluprácu na presadzovanie svojich strategických záujmov prostredníctvom získavania citlivých dát, budovania technologickej závislosti či vplyvových operácií.
Aj keď prezident hneď po návšteve svoje vyjadrenia korigoval, zaráža, že tak vysokopostavený predstaviteľ štátu si dlhodobo neuvedomuje nebezpečenstvo tohto typu spolupráce. Podobne ako slovenská štátna správa, ktorá v súčasnosti systematicky nerieši hybridné hrozby, aj na úrovni Prezidentského paláca absentuje dostatočné odborné zázemie a príprava na stretnutia, ktoré by zohľadňovali bezpečnostné riziká spojené s týmto fenoménom.
Zneužitie útoku na Ukrajincov v Poľsku na polarizáciu
Brutálny útok na ukrajinský pár v Poľsku po hádke v obchode vyvolal rozsiahlu diskusiu. Na zverejnenom videu je vidieť, ako traja muži bijú ukrajinského občana a po páde na zem ho kopú do hlavy. Napadli aj jeho partnerku, ktorá sa ho snažila brániť. Poľská polícia útočníkov zadržala a podľa tamojších médií im hrozí až päť rokov väzenia. Incident odsúdili poľské úrady, ktoré zároveň zdôraznili, že podobné útoky neodrážajú postoj väčšiny poľskej spoločnosti voči Ukrajincom.
Incident bol zneužitý aj na Slovensku. Namiesto odsúdenia útoku sa minister vnútra Šutaj Eštok sústredil na tvrdenia o údajnom zlyhaní poľskej migračnej politiky a využil incident na posilnenie protiukrajinskej rétoriky. Napriek tomu, že predbežné informácie hovoria, že incident začal po upozornení predbiehania útočníkov v rade v blízkom obchode, minister násilie interpretoval ako dôsledok prítomnosti ukrajinských utečencov a ekonomickej situácie v Poľsku, čím prispel k rámcovaniu Ukrajincov ako spoločenského problému. Takáto komunikácia zneužíva jednotlivú udalosť na polarizáciu spoločnosti a posilňovanie negatívnych emócií voči celej skupine ľudí namiesto jednoznačného odsúdenia násilia a hľadania jeho skutočných príčin.
Čo s tým môžeme robiť?
Slovensko by malo k spolupráci v citlivých technologických oblastiach pristupovať s dôrazom na národnú bezpečnosť, transparentné pravidlá a dôsledné posudzovanie rizík, vrátane systematického preverovania strategických partnerstiev.
Pri zneužívaní témy migrácie na polarizáciu spoločnosti je potrebné upozorňovať na opakujúci sa mechanizmus, pri ktorom sa jednotlivé incidenty vytrhávajú z kontextu a využívajú na vytváranie negatívneho obrazu celej skupiny ľudí. Dôležité je oddeľovať reálne problémy spojené s migráciou od politickej manipulácie, ktorá pracuje so strachom, hnevom a pocitom ohrozenia.
