Polarizácia sa na Slovensku stáva hlavným rámcom, cez ktorý sa interpretuje takmer každá politická téma, vrátane zahraničnej politiky. Cesta Roberta Fica do USA v súvislosti s výstavbou atómovej elektrárne sa prezentuje ako prejav suverenity, no bez odpovedí na základné otázky o nákladoch a rizikách. Kritika dohody s Mercosurom, rovnako ako útoky na zákaz dovozu ruského plynu, často slúžia skôr na posilňovanie nedôvery voči EÚ než na vecnú diskusiu o ekonomických a bezpečnostných dopadoch.
Konflikt sa zároveň prenáša do každodenných tém. Samoobslužné pokladne sa vykresľujú ako sociálna hrozba, Venezuela sa idealizuje ako symbol boja proti americkému imperializmu a útok na novinára Schutza ukazuje, kam takáto rétorika vedie. Nejde už len o ostré názory, ale o normalizáciu agresie.
Čaká nás eskalácia ruských spravodajských aktivít?
Novým ruským veľvyslancom na Slovensku sa stal Sergej Vadimovič Andrejev, bývalý dlhoročný veľvyslanec v Poľsku. Veľvyslanectvo pod jeho vedením bolo spojené s rozsiahlymi spravodajskými aktivitami, ktoré vyústili do vyhostenia 45 ruských „diplomatov“ pre podozrenia zo špionáže. Andrejev okrem iného relativizoval ruské vojnové zločiny, spochybňoval historické fakty vrátane zodpovednosti za druhú svetovú vojnu a ignoroval predvolania poľských orgánov na vysvetlenie incidentu s ruskou raketou v poľskom vzdušnom priestore.
Ruský veľvyslanec v Poľsku Sergej Andrejev vo Varšave, máj 2023. Foto: AP
Príchod nového veľvyslanca nepredstavuje len pokračovanie doterajších ruských hybridných aktivít na Slovensku, ako je podpora proxy združení typu Brat za Brata, šírenie dezinformácií a propagandy či posilňovanie tzv. mäkkého vplyvu, ale aj riziko ich ďalšej eskalácie. Tieto aktivity sa môžu odohrávať v prostredí, kde je ochrana štátu pred hybridnými hrozbami nefunkčná, špecializované inštitúcie zrušené alebo paralyzované, a politická reprezentácia naklonená prokremeľským naratívom. Súbeh týchto faktorov výrazne zvyšuje bezpečnostné riziká pre Slovensko a môže viesť k prehĺbeniu ruského vplyvu a ohrozeniu strategických záujmov vrátane nášho členstva v EÚ a NATO.
Prečo sú udalosti v Škótsku varovaním aj pre Slovensko
Nedávny článok britského denníka The Telegraph názorne odhaľuje, ako v praxi funguje hybridné pôsobenie zamerané na vnútornú destabilizáciu demokratických štátov. Účty na platforme X, ktoré sa dlhodobo vydávali za „škótskych patriotov“ a pravidelne podporovali nezávislosť Škótska, náhle stíchli v okamihu, keď Irán odpojil vlastnú krajinu od internetu. Nešlo pritom o prvý takýto prípad, rovnaký vzorec bol zaznamenaný už v júni minulého roka po izraelských útokoch na iránske ciele.
Nejde o náhodnú anomáliu, ale o ukážkový príklad informačnej operácie, ktorej cieľom je prehlbovať vnútorné rozpory, polarizovať spoločnosť a oslabovať štát zvnútra. Skúsenosť so škótskou nezávislosťou zapadá do širšieho kontextu, ktorý odhalil už Brexit: verejné debaty a referendá o zásadných politických otázkach sú mimoriadne zraniteľné voči cielenej manipulácii. Ak sa do nich aktívne zapája zahraničný aktér, výsledok prestáva byť výrazom slobodnej vôle občanov a stáva sa meradlom úspešnosti dezinformačnej kampane. Z toho vyplýva dôležitá otázka aj pre Slovensko: dokáže štát ochrániť samotný proces rozhodovania občanov v referendách a voľbách pred skrytým, koordinovaným a nepriateľským zasahovaním?
Česko opakuje chyby Slovenska
Po parlamentných voľbách v Českej republike sa politický kurz tamojšej vlády posunul smerom k odmietaniu štátnej strategickej komunikácie a boja proti hybridným hrozbám. Jedným z prvých konkrétnych signálov tohto posunu je rušenie Odboru strategickej komunikácie pri Úrade vlády, známeho ako „Stratkom“ a pod neho spadajúce tímy na jednotlivých rezortoch. Aj v Čechách Stratcom vznikol s cieľom komunikovať hodnoty, budovať dôveru v štátne inštitúcie, koordinovať a posilňovať komunikáciu štátu v krízach a posilňovať odolnosť proti dezinformáciám. Na začiatku roku 2026 bol však zrušený s odôvodnením, že „končí budovanie ideologického monopolu“ a zaznel aj argument o „nepreukázanej efektívnosti“ strategickej komunikácie. Stratcom je však v tomto postavený do defenzívy, nakoľko jeho výsledky sú nevyhnutne preventívne, ťažko merateľné a dlhodobé.
Screenshot z potrálu irozhlas.cz
To nápadne kopíruje slovenskú skúsenosť, kde bola strategická komunikácia dlhodobo diskreditovaná, čo po posledných parlamentných voľbách viedlo k jej systematickému oslabeniu a neskoršej redukcii na jednoduché vládne PR.
Ak sa Česká republika vydá rovnakou cestou ako Slovensko, občania môžu očakávať postupný rozklad schopnosti štátu reagovať na dezinformácie, zahraničné vplyvové operácie a krízové situácie, ktoré sa neodohrávajú v rovine otvoreného konfliktu. Paralela so Slovenskom ukazuje, že ignorovanie týchto hrozieb nevedie k „neutralite“ štátu, ale k jeho zvýšenej zraniteľnosti, výraznejšej polarizácii spoločnosti a oslabeniu dôvery v EÚ a NATO. Tento vývoj je pritom v rozpore s trendom v rámci EÚ a NATO, kde členské štáty naopak posilňujú inštitucionálne kapacity, prehlbujú spoluprácu a budujú spoločné mechanizmy na odhaľovanie a potláčanie hybridných hrozieb.
Čo s tým môžeme robiť?
Vzhľadom na doterajšie pôsobenie nového ruského veľvyslanca je nevyhnutné dôsledne sledovať jeho aktivity aj verejné vyjadrenia. V prostredí, kde štátne inštitúcie zlyhávajú alebo nekonajú, zostáva odhaľovanie problematickej činnosti ruskej ambasády predovšetkým na pleciach občianskej spoločnosti a investigatívnych novinárov.
Aby sa štát ubránil zasahovaniu zo zahraničia, musí reagovať systémovo. Kľúčovým krokom je obnovenie a udržanie analytických útvarov zameraných na hybridné hrozby. Tie musia byť inštitucionálne zakotvené, personálne stabilné, dokážu mapovať informačné operácie, včas upozorňovať na riziká a navrhovať riešenia.
