Informačnému priestoru v uplynulých dvoch týždňoch dominovali najmä spoločné samosprávne voľby, ktorých kampaň vytvorila priestor na ďalšie vyostrovanie spoločenských sporov. K polarizácii spoločnosti veľkou mierou prispela aj cesta slovenského ministra zahraničných vecí do Moskvy na zasadnutie slovensko-ruskej medzivládnej komisie.
Dialóg s Moskvou má svoju cenu
Slovensko obnovuje oficiálne rokovania s Ruskom v čase, keď jeho vojna proti Ukrajine pokračuje a väčšina krajín EÚ sa snaží obmedzovať strategickú závislosť od Moskvy. 26. októbra zasadala v Moskve Medzivládna komisia pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu, počas ktorej sa stretol minister zahraničných vecí Juraj Blanár s ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Faľkovom. Hlavnou deklarovanou témou slovenskej delegácie bola energetická bezpečnosť a dodávky surovín. Slovenská vláda tento krok obhajuje ochranou národných záujmov a potrebou udržiavať komunikačné kanály s Ruskom. Stihol sa, ako inak, stretnúť aj s ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom. Samotný dialóg však nie je neutrálny vo svojich dôsledkoch. V čase, keď EÚ plánuje ukončiť dovoz ruského plynu, sa Slovensko usiluje riešiť pokračovanie energetických väzieb s krajinou, ktorá využíva energetiku aj ako nástroj geopolitického vplyvu. A tak sa natíska otázka: ide o pragmatickú ochranu slovenských záujmov, alebo o ďalší krok, ktorý môže prehlbovať našu strategickú zraniteľnosť?
Hybridné hrozby sa totiž nezačínajú až kybernetickým útokom alebo dezinformačnou kampaňou. Môžu využívať aj ekonomické závislosti, politické kontakty a dlhodobé vytváranie priestoru pre vplyv cudzej mocnosti. To, že Slovensko obnovuje rokovania s Ruskom, samo osebe nedokazuje hybridnú operáciu. To sa ukáže neskôr. Ale o to dôležitejšie je transparentne pomenovať, aké záväzky a riziká z takýchto rokovaní vyplývajú a či to neoslabuje dlhodobú bezpečnosť krajiny.
Kto zapne obranu proti hybridným hrozbám?
Dňa 21. októbra sa po zverejnení dvoch kritických zraniteľností v PHP, technológii, na ktorej funguje množstvo webových stránok, začali preventívne vypínať aj slovenské štátne weby. Nedostupný bol web Ministerstva vnútra, viaceré stránky Úradu vlády vrátane Centrálneho registra zmlúv a weby ďalších inštitúcií. Zraniteľnosti mohli útočníkom umožniť vzdialene spustiť vlastný kód na zasiahnutom serveri. Na ich odhalení sa podieľali aj nástroje umelej inteligencie, ktoré bezpečnostným výskumníkom pomáhajú nachádzať chyby v softvéri. Lenže zistené zraniteľnosti môžu poslúžiť aj útočníkom. Práve preto si zaslúži pochvalu NBÚ, ktorý na riziká upozornil a zverejnil konkrétne odporúčania. Preventívne odstavenie zraniteľných služieb bolo rozumným krokom tam, kde nebolo možné zabezpečiť ich včasnú ochranu.
Pred kybernetickým útokom sa dá brániť aktualizáciou. Kto však ochráni štát pred hybridným pôsobením? Táto udalosť ukázala, že pri konkrétnej technickej hrozbe dokážu bezpečnostné autority identifikovať riziko, vydať varovanie a prinútiť prevádzkovateľov konať. Hybridné hrozby sú však oveľa širšie. Spájajú kybernetické útoky so špionážou, sabotážou, dezinformáciami a snahou oslabiť dôveru občanov v štát. Na ich zvládnutie nestačí opraviť softvér ani odpojiť server. A ak štát štruktúry určené na ochranu pred takýmito hrozbami oslabil alebo zrušil, kto bude včas spájať jednotlivé varovné signály do jedného obrazu? Potrebujeme odborníkov, ktorí dokážu rozpoznávať súvislosti a koordinovať reakciu naprieč štátnymi inštitúciami. Pretože najväčšou slabinou štátu napokon nemusí byť chybný riadok kódu, ale neschopnosť odhaliť, že niekoľko zdanlivo nesúvisiacich udalostí je súčasťou jedného útoku.
Čo s tým môžeme robiť?
Ak vláda zdôrazňuje ochranu národných záujmov, mala by zároveň vysvetliť, ako chce predchádzať energetickému vydieraniu, politickému tlaku a ďalším formám zahraničného vplyvu. Štát zároveň musí obnoviť a udržať funkčnú koordináciu boja proti hybridným hrozbám, ktorá pomôže systémovo udržiavať Slovensko vo vysokom stupni odolnosti.
