V posledných týždňoch Slovenko polarizovali najmä rozporuplné reakcie na ukončenie pôsobenia Ľuboša Blahu v SAV, ktoré jeho podporovatelia označili za politicky motivované. Pozornosť vyvolala aj diskusia o európskych opatreniach na ochranu detí na sociálnych sieťach a rozhodnutie súdu v spore spoločnosti Torden proti portálu Konšpirátori.sk, ktoré opätovne otvorilo diskusiu o ochrane pred dezinformáciami.
Neakceptovateľný prípitok za ruský svet
Prejav nového ruského veľvyslanca Sergeja Andrejeva pri príležitosti osláv Dňa Ruska v Bratislave sa niesol v duchu tradičnej agresívnej kremeľskej propagandy, obhajoby imperiálnych ambícií a glorifikácie vojenskej agresie. Zazneli obvinenia kolektívneho Západu z vyprovokovania konfliktu na Ukrajine a z pokusu o strategickú porážku Ruska. Súčasťou prejavu bola aj otvorená snaha vykresliť Slovensko ako historického a ideologického spojenca Ruskej federácie.
Vyhrážky smerom k Západu boli formulované prostredníctvom varovaní pred fatálnymi následkami pokračujúcej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Andrejev adresoval západným spojencom ultimatívne hrozby a naznačil, že stupňovanie podpory pre Kyjev zapája západné štáty priamo do konfliktu a vystavuje ich riziku priamej ruskej odvety. Tento typ diplomatického nátlaku cielene operuje so strachom európskej verejnosti z globálneho vojenského stretu. Podobná rétorika je súčasťou širšej ruskej informačnej stratégie, ktorej prvým cieľom je oslabovať jednotu západných spojencov.
Z hľadiska hybridných hrozieb je osobná účasť slovenských politických predstaviteľov na tomto podujatí a ich načúvanie takejto rétorike mimoriadne rizikovým signálom. V kontexte hybridnej vojny Ruska proti členským štátom EÚ a NATO, slúžia ústavní činitelia na ruskej ambasáde ako nástroj na legitimizáciu agresora. To okamžite zneužíva Kremeľská propaganda na domácej aj medzinárodnej scéne na demonštráciu toho, že Slovensko sa podvoľuje ruskému vplyvu. Pre slovenskú verejnosť to navyše vytvára nebezpečný kognitívny nesúlad, teda rozpor v tom, čomu veriť, či v naše ukotvenie v EÚ a NATO, alebo spojenectvu s Ruskom.
Maďarsko ako inšpirácia pre Slovensko
Maďarsko po nástupe novej vlády premiéra Magyara pristúpilo k rozsiahlej reforme spravodajských služieb. Kabinet odvolal všetkých riaditeľov tajných služieb, ktorí pôsobili ešte počas éry Viktora Orbána, a začal budovať nové vedenie bezpečnostnej komunity. Kľúčovou postavou zmien sa stal bývalý dôstojník kontrarozviedky Péter Buda, odborník na ruské hybridné operácie a dlhoročný kritik proruského smerovania Orbánovej politiky. Cieľom reformy je depolitizácia spravodajských služieb, ich profesionálna obnova a posilnenie dôvery domácich aj zahraničných partnerov po rokoch škandálov spojených so sledovaním novinárov, opozície či zneužívaním bezpečnostných zložiek na politické účely.
Foto: Peter Magyar, zdroj: Carsten Koall/Getty Images
Vývoj v Maďarsku môže byť zaujímavou inšpiráciou aj pre Slovensko, kde SIS dlhodobo zápasí s problémom dôveryhodnosti. Podľa prieskumu agentúry Focus z decembra 2025 nedôveruje riaditeľovi SIS Gašparovi až 64 percent Slovákov. Ide o silnú indíciu, že verejnosť nevníma spravodajské služby ako dostatočne nezávislé a profesionálne. Maďarský prístup, založený na výmene vedenia, depolitizácii a profesionalizácii tajných služieb, ponúka aj pre Slovensko príklad možného riešenia v čase, keď sa krajina opäť rozhodne brať svoju bezpečnosť, fungovanie inštitúcií a dôveru občanov v štát vážne.
Čo s tým môžeme robiť?
Vláda musí dôsledne identifikovať a komunikovať riziká spojené s ruskými vplyvovými operáciami, ktoré sa často skrývajú za kultúrnymi, spoločenskými alebo diplomatickými podujatiami. A všetci by sme mali dôsledne trvať na politickej zodpovednosti verejných činiteľov za ich účasť na podujatiach organizovaných predstaviteľmi štátu vedúceho agresívnu vojnu.
Dôveru v spravodajské služby možno obnoviť posilnením ich nezávislosti, lepším dohľadom a oddelením bezpečnostných úloh od straníckej politiky. Služby musia slúžiť štátu a občanom, nie aktuálnej vláde.
