Na Slovensku sa nám vykoľajujú nielen vlaky, vyzerá to, že sa vykoľajil celý štát. Miera polarizácie a napätia v spoločnosti dosiahla ďalší vrchol, tentokrát pre netransparené prijímanie legislatívy ohrozujúcej právny štát. Situáciu ešte viac zhoršili hádky a fyzické potýčky v parlamente, ktoré pôsobia výrazne nedôstojne.
Napätie sa zároveň živí aj témami zo zahraničia, ktoré sú zjednodušovane alebo účelovo interpretované. Výzvy Elona Muska na rozpustenie EÚ či kritické vyjadrenia USA na adresu EÚ sa v domácej debate často používajú bez kontextu, aby posilnili pocit ohrozenia a nedôvery. Namiesto vecnej diskusie o postavení Slovenska v Únii sa tak vytvára ďalší priestor pre polarizáciu, emócie a manipuláciu verejnej mienky.
Absolútna deštrukcia dôvery v štát
Udalosti posledných týždňov v slovenskom parlamente zásadne otriasli už aj tak krehkou dôverou verejnosti v štát. Mimoriadne znepokojujúce je faktické rozbitie Úradu na ochranu oznamovateľov v jeho doterajšej podobe – inštitúcie, ktorá mala garantovať aspoň minimálnu ochranu ľudí ochotných upozorniť na korupciu a zneužívanie moci. Štát sa už ani netvári, že mu na oznamovateľoch záleží, a namiesto ich ochrany ich necháva napospas tlaku, zastrašovaniu a odplate.
Rovnako závažné a cynické je prijatie dodatku k novele Trestného zákona, ktorý dramaticky sťažuje trestanie korupcie a ďalšej závažnej trestnej činnosti. Nejde o náhodu, ale o účelový zásah, ktorého skutočným cieľom je znemožniť pokračovanie trestného stíhania konkrétneho obžalovaného T. G. Právo je tu otvorene ohýbané v prospech jednotlivca a mení sa na nástroj politickej ochrany vyvolených.
So samotným obsahom týchto právnych úprav, ako aj so spôsobom ich prijímania, nesúhlasia mimovládne organizácie, prezident, generálny prokurátor ani široká odborná a laická verejnosť. Výsledkom je spoločnosť udržiavaná v stave vysokej polarizácie a paralýzy, čo výrazne oslabuje odolnosť Slovenska.
Európa sa pripravuje, Slovensko robí kroky späť
Hybridné hrozby v Európe už dávno nie sú okrajovým problémom. Stali sa zásadným bezpečnostným ohrozením a trvalým stavom, v ktorom sa nachádzajú štáty EÚ aj NATO. Naši partneri na túto realitu reagujú konkrétnymi krokmi. Rumunsko v novej obrannej stratégii otvorene pomenúva dezinformácie, tlak na kritickú infraštruktúru a potrebu úzkej spolupráce v rámci NATO a EÚ. Nemecko posilňuje obranu proti hybridným útokom, investuje do nových kapacít a presadzuje celospoločenský prístup. Británia a EÚ verejne identifikujú aktérov hybridných operácií a uvaľujú sankcie, čím vysielajú jasný signál, že tieto aktivity neostanú bez následkov.
Slovensko sa však v tomto kontexte vydáva opačným smerom. Namiesto posilňovania odolnosti a zvyšovania pripravenosti vláda podniká kroky späť. Bagatelizovanie ruskej hrozby zo strany vládnych predstaviteľov a vysokých štátnych úradníkov, spolu s vyjadreniami legitimizujúcimi totalitný režim systematicky podkopávajúci bezpečnosť Slovenska, sa stáva normalizovaným javom. Vyhlásenia ministra vnútra o „prehodnotení fungovania“ Centra boja proti hybridným hrozbám navyše naznačujú ďalšie oslabovanie už aj tak obmedzenej angažovanosti štátu. Skúsenosti z iných rezortov ukazujú, že podobné štruktúry môžu byť zrušené aj tu, čo by znamenalo už len symbolický krok k rezignácii štátu na systematický boj proti hybridným hrozbám.
Čo s tým môžeme robiť?
Ako štát sa musíme vrátiť k poctivým a férovým pravidlám. Zákony sa majú prijímať otvorene, po diskusii s odborníkmi aj verejnosťou, nie narýchlo a v prospech jednotlivcov. To prispeje k zníženiu napätia v spoločnosti a pomôže zabrániť tomu, aby nás niekto rozdeľoval klamstvami a manipuláciou.
Je v našom životnom záujme, aby sme sa nestali pasívnym terčom pre testovanie nástrojov hybridnej vojny a dezinformačných metód. Bezpečná budúcnosť Slovenska si vyžaduje jasnú stratégiu, silné inštitúcie a systematické budovanie spoločenskej odolnosti v úzkej spolupráci s partnermi v EÚ a NATO.
