Na Slovensku v posledných dvoch týždňoch budili pozornosť výsledky volieb v Česku, po ktorých sa črtá vláda strán združených vo frakciách Patriotov a Európy suverénnych národov v Európskom parlamente, čo mnohí vnímajú ako posun smerom k euroskeptickým a nacionalistickým prúdom. Súčasne sa znovu šírila kritika predsedníčky EK za nákup vakcín alebo pokračujúce diskusie o sankčnej politike EÚ proti Rusku. Vášne vyvoláva aj pokračovanie príprav výstavby baterkárne v Šuranoch, nespokojnosť zvyšuje aj diskusia o konsolidácii verejných financií, ktorú občania považujú za nespravodlivú. Tvrdia, že bremeno úspor nesú najmä bežní ľudia, zatiaľ čo napríklad ministerstvo vnútra kupuje nové luxusné limuzíny.
Tieto témy, často prezentované selektívne či emotívne, sa stávajú predmetom manipulácií a prispievajú k polarizácii spoločnosti.
Čo urobí Slovensko pre obranu v hybridnej vojne?
Rastúce hybridné pôsobenie Ruska proti Európe sa v posledných týždňoch prejavuje nielen v online priestore, ale aj v realite – od narušení vzdušného priestoru EÚ až po sabotážne útoky na infraštruktúru. Tento vývoj vyvoláva reakciu európskych štátov a prináša návrhy spoločných riešení v rámci EÚ a NATO, keďže Rusko využíva cezhraničné nástroje zasahujúce viacero krajín naraz.
Bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö predstavil zámer vytvoriť spoločnú spravodajskú agentúru EÚ. Jej účelom má byť zdieľanie informácií a koordinácia reakcií na hybridné hrozby naprieč členskými štátmi. Daľšou iniciatívou je European Democracy Shield, ktorá zapája technologické platformy a sociálne siete do boja proti hybridným hrozbám a vytvára jednotný európsky „krízový protokol“ pre online priestor.
Nie je známe, ako k týmto iniciatívam pristupi Slovensko, pritom tieto iniciatívy majú pre nás zásadný význam. Je to tým, že patríme medzi najzraniteľnejšie krajiny voči hybridným hrozbám – s nízkou dôverou voči inštitúciám, silnou vierou v dezinformácie a nedostatočnou politickou vôľou brániť sa.
Glück koná proti zmyslu svojej funkcie
Predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Richard Glück koncom októbra opäť navštívil Moskvu, kde poskytol rozhovor ruskej propagandistickej štátnej televízie Russia Today (RT). Glück vo svojom vystúpení šíril niekoľko naratívov, zapadajúce do ruskej propagandy, keď okrem iného spomenul dezinformáciu o miliónovom dare pre bývalého britského premiéra Borisa Johnsona a vyzdvihol aj tzv. alternatívne médiá či RT ako “iné pohľady” na dianie vo svete. Ďalšími tvrdeniami sa “blysol” aj pri rozhovore pre ruský kanál Solovjov live, kde nepresvedčivo opisoval progresívnu ideológiu satanistov. Na inom ruskom štátnom kanáli sa k nemu pridal aj podpredseda vládnej strany a europoslanec Blaha, ktorý tvrdil, že krajiny EÚ “riešia od rána do večera problémy transgender ľudí a homosexuálov”.
Zdroj: Rutube/Soloviev Live
Takáto rétorika je aktívna podpora nepriateľskej propagandy, ktorá podkopáva spoločenskú odolnosť, rozdeľuje verejnosť a otvára priestor pre proruské vplyvy. Jeho vystúpenie z hľadiska bezpečnosti môžeme jednoznačne chápať ako aktívne legitimizovanie jedného z nástrojov ruskej hybridnej vojny. Glück zároveň nechcel povedať ani to, na koho pozvanie do Moskvy vycestoval, čo tiež podkopáva dôveru občanov v štát.
Výsledkom takéhoto deštruktívneho správania je potenciálna kolaborácia s krajinou, ktorá nás označuje za nepriateľa a ďalšie znižovanie odolnosti Slovenska proti hybridným hrozbám.
Čo s tým môžeme robiť?
Predovšetkým vysokí štátni predstavitelia by z titulu svojej funkcie mali prioritne dbať na posilňovanie obrany Slovenska. Nemali by nadbiehať nepriateľskej propagande a chápať komplexnosť odolnosti voči hybridným hrozbám a teda že si to vyžaduje aj nezávislé médiá a silnú občiansku spoločnosť.
Slovenská vláda by mala prestať stáť bokom a namiesto pasivity sa aktívne zapojiť do európskych iniciatív v oblasti hybridnej obrany. Ak zostane mimo, Slovensko sa z vlastného rozhodnutia stane slabým článkom kolektívnej bezpečnosti a zostane len terčom v hybridnej vojne.