Verejnú debatu na Slovensku v posledných týždňoch formoval pokus o útok na fabriku pri Prešove, ktorú niektorí prokremeľskí influenceri označili za „legitímny cieľ ruskej armády”. Výrazne rezonovala aj kauza nominácie do dozornej rady štátnej Energetiky Slovensko. Manžel nominantky ako policajt odmietol trestné oznámenie na ministra Šutaja Eštoka v kauze jeho cesty na F1 do Abú Zabí. Šírilo sa aj pobúrenie okolo detskej knihy o morských vílach, keď biologický fakt o morských koníkoch bol označený za „zvrátenú ideológiu”.
Nie je to len spor o minulosť
Oslavy 82. výročia SNP v Banskej Bystrici opäť ukázali, že historická pamäť zostáva na Slovensku súčasťou aktuálneho politického zápasu. Premiér Fico vo svojom prejave zdôraznil význam SNP, no zároveň ponúkol svoju interpretáciu čo to pre Slovensko v roku 2026 znamená. Hovoril o pretrvávajúcom nebezpečenstve nacizmu, kritizoval „démonizáciu“ Ruska a európsku orientáciu na vojenské riešenia. Historická udalosť sa tak stala rámcom pre jeho hodnotenie súčasného konfliktu medzi Ruskom a Západom aj pre kritiku domácej opozície a médií.
Takéto prepájanie minulosti so súčasnosťou samo osebe nie je manipuláciou histórie. Rizikom však je selektívny výber historických paralel, pri ktorom sa zložité udalosti redukujú na jednoduchý konflikt medzi „našimi“ a „ich“ hodnotami. SNP pritom predstavovalo široké a vnútorne rôznorodé hnutie proti nacizmu a jeho význam nie je správne jednoducho preniesť na dnešné geopolitické spory. Aj keď je to lákavé. Ak sa historická pamäť stáva nástrojom politickej mobilizácie, vytvára ďalšiu deliacu líniu.
Práve tu sa stretáva historický revizionizmus, polarizácia a hybridné pôsobenie. Aktéri hybridného pôsobenia často nepotrebujú vytvárať úplne falošné príbehy. Účinnejšie môže byť selektovať skutočné udalosti, spájať ich s emocionálne silnými témami a posilňovať nedôveru medzi spoločenskými skupinami. Samotný Ficov prejav nemožno jednoznačne označiť za súčasť hybridnej operácie. Je však relevantné skúmať, či podobné naratívy dlhodobo neposilňujú obraz spoločnosti rozdelenej na nezmieriteľné tábory a zároveň neoslabujú schopnosť viesť vecnú diskusiu o bezpečnostných záujmoch Slovenska.
Odhalený pokus o útok na fabriku pri Prešove
Fabrika Skyeton pri Prešove, ktorá vyrába prieskumné drony, sa mala stať terčom podpaľačského útoku. Slovenské bezpečnostné zložky útok zavčasu odhalili. Zadržaní boli traja cudzinci, ktorí podľa polície konali na objednávku. Útok by ohrozil zamestnancov a spôsobil značné škody. Hlavné podozrenie smeruje do Ruska, keďže firma už v máji čelila podobnému útoku na svoje kancelárie v Kyjeve. Javí sa to ako nie izolovaný incident, ale súčasť hybridnej vojny.
A práve v tomto sa skrýva problém. Namiesto priamej vojenskej konfrontácie sme na Slovensku a v EÚ svedkami rôznych hybridných útokov – ako sú aj sabotáže infraštruktúry spojenej s podporou Ukrajiny. Často sa jedná sa o útoky, ktoré sa dajú ľahko poprieť a na ktoré sú využívaní tzv. jednorázoví agenti. Minister vnútra Šutaj Eštok priznal otvorene, že „sme stredobodom aj dejiskom mnohých hybridných operácií, ktoré sa vykonávajú aj na našom území” a vyzdvihol prácu spravodajských zložiek. Lenže rovnaký štát, ktorý si pripisuje zásluhy za zmarený útok, v tichosti rozpustil útvary, ktoré mali odolnosť voči takýmto hrozbám dlhodobo posilňovať. Je to politická schizofrénia: chváliť spravodajcov za úspešné zmarenie útoku a súčasne demontovať systém, ktorý nás mal robiť odolnejšími proti podobným hrozbám.
Čo s tým môžeme robiť?
Ako odpoveď na zneužívanie histórie politikmi, by mala odborná verejnosť a médiá dôsledne oddeľovať historické fakty od politických interpretácií, upozorňovať na zavádzajúce paralely a podporovať pluralitnú diskusiu. Cieľom je, aby sa historická pamäť nestávala nástrojom polarizácie.
Slovensko potrebuje podporovať celospoločenskú odolnosť voči hybridným hrozbám a systematicky ju rozvíjať. Tá pomôže Slovensku lepšie odolávať v hybridnej vojne a predchádzať jej negatívnym dôsledkom.
