Za posledné dva týždne vyvolala v informačnom priestore najväčšie napätie novela ústavy, ktorá výrazne rozdelila spoločnosť v hodnotení svojich dôsledkov. Kritické hlasy zaznievali aj voči EÚ pre projekt Agora, ktorý má financovať občiansky sektor, nezávislé médiá a kultúrne iniciatívy – avšak odporcovia ho označujú za nástroj šírenia „bruselskej propagandy“. Rezonovali aj výsledky českých volieb, pri ktorých sa šírili tvrdenia, že práve vláda Petra Fialu rozbila spoluprácu krajín V4. Ostré reakcie verejnosti naďalej podnecujú aj konsolidačné opatrenia vlády.
Ubránilo sa Česko zasahovaniu do volieb?
Parlamentné voľby v Českej republike v roku 2025 sa stali ďalším testom odolnosti demokracie voči hybridným hrozbám. Po vzore Moldavska, kde voľby sprevádzalo rozsiahle ruské zasahovanie, sa aj český informačný priestor ocitol pod tlakom manipulácií. Podľa zistení médií bolo v predvolebnom období na TikToku aktívnych niekoľko stoviek účtov, ktoré cielene šírili proruské naratívy, spochybňovali členstvo Česka v EÚ a NATO či podnecovali odpor voči podpore Ukrajiny. Cieľom týchto účtov bolo oslabiť dôveru v demokratické inštitúcie a polarizovať spoločnosť, najmä medzi mladými voličmi, ktorí sú na tejto platforme najaktívnejší.
Zdroj: TASR/Jakub Kotian
Reakcia českých inštitúcií prišla včas – Český telekomunikačný úrad v spolupráci s Ministerstvom vnitra a Národným úradom pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB) upozornil na koordinované dezinformačné siete a podal podnet priamo spoločnosti TikTok. Platforma následne zrušila desiatky účtov pre porušenie pravidiel a šírenie manipulatívneho obsahu, čím sa potvrdila dôležitosť spolupráce medzi štátom a technologickými firmami. Česká vláda zároveň posilnila monitoring online priestoru a vyzvala občanov, aby si overovali zdroje informácií z neznámych účtov, najmä v čase volieb. Napriek týmto krokom odborníci upozorňujú, že ide len o prvý krok a hybridné operácie sa s veľkou pravdepodobnosťou prispôsobia novým podmienkam.
Skúsenosť Česka ukazuje, že moderné voľby sa už neodohrávajú iba v hlasovacích miestnostiach, ale predovšetkým v digitálnom priestore. Hybridná vojna dnes využíva algoritmy, cielenú reklamu a falošné účty ako zbrane, ktorých cieľom je rozložiť demokratické spoločenstvá zvnútra. To, že sa Česko dokázalo postaviť proti tejto vlne, je povzbudivým signálom pre celý región – no zároveň aj varovaním, že bez systematickej ochrany informačného prostredia, vzdelávania a podpory nezávislých médií zostane demokracia zraniteľná. Slovensko by malo z tohto testu odolnosti vyvodiť dôsledky – hybridné hrozby nepoznajú hranice a ich cieľom je oslabiť dôveru, na ktorej stojí slobodná spoločnosť.
Slovensko na periférii obrany Európy
Slovenská vláda sa opäť negatívne zviditeľnila v centre európskej diskusie o budovaní tzv. „dronovej steny“ – obranného systému, ktorý má chrániť východné hranice EÚ a NATO pred ruskými bezpilotnými lietadlami. Drony sa v posledných mesiacoch stali čoraz väčšou hrozbou aj pre EÚ – lietajú nad Poľskom, Dánskom či Nemeckom a testujú pripravenosť európskych štátov. Takéto incidenty môžeme považovať za názorný príklad hybridného pôsobenia, pretože je veľmi náročné identifikovať, kto za danými útokmi stojí.
Zdroj: TASR/AP
Európska komisia preto rozvíja plán spoločnej protidronovej obrany a viaceré štáty už pripravujú spoločný postup. Slovensko však na kľúčové rokovania pôvodne nebolo prizvané a pridalo sa až dodatočne, čo ukázalo nízku mieru dôvery našich spojencov v kroky a aktivity Slovenskej vlády. Hoci sa Slovensko nakoniec rokovaní zúčastnilo, zostáva otázne, či sa podarí naplno zapojiť do spoločného projektu.
Absencia Slovenska v tejto významnej obrannej iniciatíve predstavuje priamu hrozbu pre našu bezpečnosť. Navyše hrozí, že zostaneme mimo financovania a prístupu k najmodernejším technológiám. Účasť na projekte obrany proti dronom je predovšetkým otázkou dôvery medzi spojencami a schopnosti zabezpečiť kolektívnu bezpečnosť. Neúčasť Slovenska na tomto projekte by mohla otvoriť dvere vážnym bezpečnostným rizikám v budúcnosti.
Čo s tým môžeme robiť?
Slovensko by sa malo z českých volieb poučiť a pred nadchádzajúcimi voľbami prijať opatrenia na posilnenie svojej odolnosti voči hybridným hrozbám. Kľúčové je obnoviť a posilniť zodpovedné útvary, pred voľbami vytvoriť centrálne koordinačné centrum a udržiavať akcieschopnú priamu spoluprácu s technologickými platformami, ako sú TikTok či Meta, aby bolo možné rýchlo zasahovať proti manipulatívnym účtom. Nevyhnutná je aj transparentnosť politickej reklamy a financovania kampaní, podpora mediálnej gramotnosti mladých voličov a zapojenie nezávislých médií a občianskych iniciatív do monitorovania informačného priestoru. Rovnako dôležitá je spolupráca s partnermi v EÚ a NATO pri zdieľaní skúseností a včasnej identifikácii hybridných operácií. Bez týchto krokov hrozí, že Slovensko sa stane ľahkým cieľom pre cudzie mocnosti usilujúce o oslabenie dôvery v demokraciu a naše nasledujúce voľby budú vážne ovplyvnené nepriateľským aktérom.
Slovensko by malo okamžite zabezpečiť plnú a aktívnu účasť v projekte protidronovej obrany a jasne prezentovať spoločné bezpečnostné priority v rámci spolupráce EÚ a NATO. Kľúčová je aj transparentná komunikácia a spolupráca so spojencami za účelom zvýšenia dôveryhodnosti Slovenska.