Článok v pdf nájdete tu.
Slovenskú verejnosť v uplynulých dvoch týždňoch rozdeľovala kritika Európskej únie za jej opakované “napádanie” Maďarska pre porušovanie princípov právneho štátu a jeho zahraničnú politiku. Verejnú diskusiu polarizoval aj postoj slovenského premiéra k 18. balíku sankcií voči Rusku – kritizovaný bol za zdržiavanie jeho schvaľovania, inou časťou spoločnosti za to, že ho nakoniec podporil. Vlnu kritiky spustila aj obchodná dohoda EÚ s USA, vrátane ostrých reakcií na eurokomisára Maroša Šefčoviča.
Rezonovala aj “kauza” o údajnom zahraničnom zasahovaní Veľkej Británie do posledných parlamentných volieb na Slovensku. Predstavitelia vládnej strany využili verejne dostupné informácie o podpore projektov na zvýšenie volebnej účasti mladých ľudí a obvinili strategického spojenca z manipulácie a podpory konkrétnych strán. V čase, keď viacerí predstavitelia vlády otvorene prejavujú lojalitu k Rusku a udržiavajú kontakty s jeho bezpečnostnými službami, pozornosť je namiesto toho účelovo zameriavaná na známe grantové väzby a spoločnosti posúvaná vyfabulovaná verzia o ovplyvňovaní volieb.
A. Tiché prenikanie ruského vplyvu cez firmy a technológie
Aktéri hybridných hrozieb využívajú na Slovensku aj medzery v sankčnom režime, exportnom dohľade a slabý monitoring zahraničných osôb s väzbami na Rusko. Príkladom je ruský podnikateľ Kazikaev, zaradený na sankčný zoznam USA a Ukrajiny, ktorý je prepojený na oligarchu Alishera Usmanova a ruský vojensko-priemyselný komplex. Na Slovensku ovláda firmu KTH Group – potenciálny kanál na obchádzanie sankcií a transfer technológií do Ruska. Podobne je to aj v prípade Chubarova, taktiež sankcionovaného USA. Ten sa cez svoju slovenskú firmu SOLCHU SOLUTIONS môže podieľať na praní špinavých peňazí, legalizácii výnosov z trestnej činnosti alebo nelegálnom vývoze položiek dvojakého použitia.
Ruský podnikateľ Kazikaev, zdroj: YouTube
Osobitnú pozornosť si zaslúži firma StormWall. Hoci na Slovensku ponúka IT služby, podľa zistení investigatívnych novinárov firma poskytovala infraštruktúru pre ruské doxingové a dezinformačné kampane, vrátane portálu NewsFront, ktorý je sankcionovaný USA. StormWall tak priamo prispel k hybridným operáciám Ruska zameraným na zastrašovanie ukrajinských vojakov a šírenie propagandy. Jeho technická kapacita a globálne napojenia by mali byť v plnej pozornosti bezpečnostných zložiek.
Slovensko nemá vlastný sankčný zoznam a uplatňuje len sankcie EÚ a OSN. Bezproblémové fungovanie spomínaných firiem však ukazuje, že je to vážna bezpečnostná slabina a ďalší príklad toho, ako slovenská vláda koncepčne nerieši hybridné hrozby.
B. Ako slovenská polícia zamlčiava hybridné hrozby
Slovenská, česká a ukrajinská polícia zasahovali na Ukrajine v súvislosti s opakovanými bombovými hrozbami na školách z jesene minulého roka. Slovenská polícia síce informovala o zadržaní ukrajinského občana, no zamlčala kľúčové indície o prepojení útočníka na Rusko. Naopak česká spravodajská služba BIS túto informáciu komunikuje verejnosti už od minulého roku. Česká polícia navyše nezvyčajne ostro kritizovala slovenskú stranu za nekoordinovanú a predčasnú komunikáciu.
Reakcia Polície ČR na postup Polície SR pri odhalení útočníka bombových vyhrážok, zdroj: Aktuality.sk
Prípad ilustruje fungovanie takýchto hybridných operácií – ruské tajné služby si najímajú občanov iných štátov, aby vykonávali destabilizačné akcie v EÚ, ako sú napríklad sabotáže alebo útoky na kritickú infraštruktúru. Cieľom je rozkladať dôveru v inštitúcie a vyvolávať napätie v spoločnosti.
Slovenská polícia a politici, ktorí ruskú stopu zamlčujú, nepriamo napomáhajú hybridným aktivitám a oslabujú spoločnú obranu proti nim. Zároveň tým, že slovenská verzia udalostí zdôraznila len národnosť páchateľa, prispeli k šíreniu nenávistných reakcií voči Ukrajincom. Takéto neprofesionálne vystupovanie poškodzuje medzinárodnú reputáciu Slovenska ako spoľahlivého bezpečnostného partnera. Nejde pritom len o komunikačné zlyhanie, ale aj o vážne bezpečnostné riziko.
C. Oslabenie dôvery otvára bránu pre hybridné hrozby
Politická strana Hlas-SD si v januári 2024 požičala 300 tisíc eur na prezidentskú kampaň od firmy prepojenej na sestru prezidenta – verejnosť sa o tom však dozvedela až po roku. Zákon prikazuje zverejniť takúto pôžičku do 30 dní od podpisu zmluvy; v tomto prípade bola lehota do februára 2024, čo sa však nestalo. Informácia sa objavila až vo výročnej správe strany za rok 2024. Minister vnútra, do ktorého pôsobnosti voľby spadajú, sám priznal vedomé porušenie zákona.
Nejde pritom len o etický alebo právny problém – v kontexte hybridných hrozieb ide o prejav strategickej slabiny Slovenska. Nepriateľskí aktéri sa zameriavajú práve na podkopávanie dôvery občanov v demokratické procesy a voľby. Keď najvyšší predstavitelia štátu vedome porušujú zákony a zľahčujú to ako „taktiku“, oslabujú tým dôveru vo volebný proces. Ak pravidlá obchádzajú tí, ktorí ich majú chrániť, otvára sa priestor pre zahraničných aktérov, aby prostredníctvom nastrčených firiem alebo osôb bez následkov ovplyvňovali voľby. To zvyšuje riziko manipulácie a znižuje schopnosť štátu čeliť vonkajšiemu vplyvu.
D. Čo s tým môžeme robiť?
Prípady firiem a osôb napojených na Rusko ukazujú, že Slovensko sa môže aj nevedome stať súčasťou hybridných operácií, ak nebude aktívne chrániť svoju ekonomickú a technologickú suverenitu. Je preto nevyhnutné zaviesť národný sankčný mechanizmus, posilniť kontrolné kapacity štátu, zlepšiť medzinárodnú výmenu spravodajských informácií a dôslednejšie uplatňovať existujúce sankcie.
Zároveň štátne inštitúcie musia posilniť transparentnosť a koordinovanosť so svojimi partnermi v zahraničí. Aj neúmyselné zlyhanie koordinácie môže výrazne znížiť dôveru medzi spojencami. Rovnako dôležité je poskytovať verejnosti úplné informácie o bezpečnostných incidentoch, najmä ak sú súčasťou hybridného pôsobenia, alebo terorizmu.
Je tiež nevyhnutné sprísniť dohľad nad financovaním politických kampaní a aktívne preverovať podozrivé väzby na nastrčené subjekty či zahraničný vplyv. Dôveryhodnosť a zodpovednosť verejných činiteľov sú základnou obranou pred oslabovaním demokracie. Preto by mala aj občianska verejnosť vyvíjať tlak na politikov ktorí nedodržiavajú zákon, alebo jeho porušovanie tolerujú.