Report v pdf nájdete tu.
V tomto vydaní NESTlettra sa dočítate o:
- nezmyselnom vyzdvihovaní autokracií ako vzoru pre Slovensko
- slovenských politikoch, ktorí normalizujú ruskú agresiu
- pokračujúcich protislovenských aktivitách motorkárskej skupiny
- témach, ktoré za posledné dva týždne polarizovali Slovensko,
A. Čo najviac polarizovalo Slovensko
Neustále podsúvanie údajných zlyhaní EÚ do informačného priestoru je overeným spôsobom podkopávania jej dôveryhodnosti Tentokrát boli hlavnými témami pokračujúci “škandál Pfizeru a Leyeovej” a spochybňovanie Západu ako civilizačného modelu a s tým súvisiace fabulácie o nutnosti orientácie na krajiny BRICS.
Polarizovali aj pokračujúce reakcie na kontrolnú misiu EÚ vedenú europoslancom Zdechovským. Namiesto vecnej reakcie na pochybnosti okolo čerpania eurofondov cez PPA mu vládni predstavitelia odkázali, aby si „pozametal pred vlastným prahom“. Aj keď česká vláda problémy priznala a rieši ich a slovenská ich naopak bagatelizuje a útočí na kritikov, príspevky reagujúce na Zdechovského mali stovky tisíc videní.
Súčasne sa internetom šírili príspevky strašiace jadrovou vojnou v reakcii na ukrajinské útoky na ruské základne, ako aj kritika premiérových výrokov o dovoze 150-tisíc pracovníkov z Uzbekistanu.
B. Diktatúry ako vzor pre budúcnosť Slovenska?
Júnové zahraničné cesty premiéra Slovenska do Uzbekistanu a Kazachstanu môžu mať nesporne aj istý ekonomický význam, no vyvolávajú vážne otázky z hľadiska národnej bezpečnosti v kontexte hybridných hrozieb. Namiesto úzkej spolupráce s partnermi v rámci EÚ a NATO sa predseda vlády rozhodol nadviazať vzťahy s režimami, ktoré nie sú známe rešpektovaním ľudských práv ani transparentnosťou. Takéto návštevy môžu byť ďalej zneužité na propagandu autoritatívnych vlád ako je Rusko a Čína, čo ďalej uľahčuje vplyvové operácií týchto krajín.
Znepokojivé je najmä to, že tieto kroky sa dejú bez verejnej diskusie o ich strategickom význame a potenciálnych rizikách. Otváranie prístupu desiatkam tisíc obyvateľom Uzbekistanu na slovenský pracovný trh bez dôkladnej bezpečnostnej analýzy, ako aj plánu na zvládanie výrazných kultúrnych rozdielov, predstavuje riziko pre spoločenskú stabilitu a odolnosť.
Je tu však aj iná, rovnako toxická možnosť ako vysvetliť uvádzanie ázijských krajín ako vzor. A to tá, že premiér svojimi tvrdeniami iba zámerne zahlcuje informačný priestor šokujúcimi témami. Tie odvedú pozornosť od problémov konsolidácie, alebo jeho snáh o autoritatívne vládnutie. Zároveň mu to umožňuje zdôvodniť jeho cesty do krajín, ktoré nie sú našimi spojencami.
C. Ako slovenskí politici normalizujú ruskú agresiu
Pri príležitosti Dňa Ruska, ktorý sa každoročne oslavuje 12. júna, sa v Bratislave konala recepcia organizovaná ruskou ambasádou. Zúčastnili sa jej aj predstavitelia vlády, vrátane obžalovaného podpredsedu NR SR Tibora Gašpara, Andreja Danka, alebo aj Eduarda Chmelára a Jána Čarnogurského. Niektorí slovenskí predstavitelia využili recepciu na kritiku Európskej únie a jej protiruských sankcií. Hovorilo sa o „nádeji na znovuzblíženie umelcov a športovcov“. Andrej Danko vo svojom prejave nezabudol poďakovať ruskému národu „za to, čo pre našu vlasť urobil“. K téme sa vyjadrili aj proruské skupiny ako Brat za Brata, ktoré vo svojich výzvach hovorili o „mieri v srdci“ a spoločnej ceste ako „jedna rodina“.
Tento ruský sviatok poslúžil aj ako nástroj propagandy na glorifikáciu Ruskej federácie. Prítomní politici úplne opomenuli prebiehajúcu ruskú agresiu proti Ukrajine, ktorá akoby neexistovala. Naopak, Ruská federácia bola prezentovaná ako historický spojenec Slovenska. A to aj napriek tomu, že Rusko stále označuje Slovensko za nepriateľský štát a jeho propagandisti pravidelne volajú po deštrukcii Európy. Účasť slovenských politikov na takomto podujatí preto nemožno vnímať len ako spoločenské gesto. V čase prebiehajúcej vojny pôsobí ako legitimizácia autoritárskeho režimu a oslabovanie našej demokratickej suverenity. Ide o ďalší krok k normalizácii agresora, ktorý otvára dvere pre hybridný vplyv proti Slovensku.
D. Vyhrážky aktivistom
Proruská skupina Brat za Brata zverejnila začiatkom júna 2025 výzvu, v ktorej upozorňuje, že ich aktivity sú „zneužívané inými organizáciami“ a jasne deklaruje, že „nikto nebude prekrúcať našu históriu, ničiť naše pamiatky a útočiť na naše rodiny”. Združenie vyzvýva na “ukázanie správnej cesty” a tvrdí, že “nás je už viac ako milión v Európe.”
Z hľadiska hybridných hrozieb predstavuje tento prejav jasnú eskaláciu nenávistnej rétoriky a vytváranie predpokladov na ďalšie šírenie propagandy. Skupina, ktorá má prepojenia na ruské informačné kanály a pro-kremeľské siete, týmto oznamom posilňuje svoje postavenie ako autoritatívneho aktéra. To môže slúžiť na neskoršie aktivity v reálnom svete proti časti spoločnosti a v prospech nepriateľského zahraničného aktéra.
E. Čo s tým môžeme robiť?
Keď štát priamo vytvára vhodné podmienky na hybridné pôsobenie proti Slovensku, ja na občianskej spoločnosti a médiách, aby udržiavali informovanosť verejnosti o dôsledkoch autoritatívneho vplyvu a propagandy. Naďalej je kľúčové je rozvíjať odolnosť spoločnosti cez vzdelávanie, podporu nezávislej žurnalistiky a dôslednú verejnú kontrolu a na kritickom myslení založenú interpretáciu zahraničnopolitických rozhodnutí.
V prípade pôsobenia skupín jednajúcich v prospech nepriateľského zahraničného aktéra by slovenské bezpečnostné zložky i občianska spoločnosť mali vývoj súvisiaci s týmito skupinami vnímať ako latentnú hybridnú hrozbu. Reagovať by mali nielen posilnením modernej mediálnej gramotnosti a analýzy dezinformačných sietí, ale aj reálnymi krokmi zo strany štátu a to skôr, kým nebudú vážne poškodené záujmy Slovenska .
*Definícia dezinformačného indexu: Pomer videní a zdieľaní dezinformačných správ, zavádzajúcich správ a propagandy voči celkovému počtu videní a zdieľaní najšírenejších 500 príspevkov na sociálnych platformách (vážený priemer).
*Definícia indexu polarizácie spoločnosti: Pomer videní a zdieľaní príspvekov s potenciálom polarizovať spoločnosť voči celkovému počtu videní a zdieľaní najšírenejších 500 príspevkov na sociálnych platformách (vážený priemer).
EN