Verziu v pdf nájdete tu.
V tomto vydaní NESTlettra sa dočítate o:
- pokračujúcom cynickom zneužívaní pojmov na politický boj
- hlbokom vplyve konšprirácii na hlasovanie Slovenska v medzinárodných organizáciách
- témach, ktoré za posledné dva týždne polarizovali Slovensko,
A. Čo najviac polarizovalo Slovensko
Polarizácia na sociálnych sieťach zostáva dlhodobo vysoká – každý tretí z najviac šírených príspevkov má polarizačný charakter. Jedným z hlavných cieľov je systematické oslabovanie dôveryhodnosti Európskej únie, čo sa potvrdilo aj v uplynulých dvoch týždňoch.
Útoky na EÚ sa objavujú v súvislosti s takmer každou témou – od cien energií, cez klimatické opatrenia a regulácie, až po postoj k vojne na Ukrajine. Tieto naratívy už nešíria len dezinformačné platformy – čoraz častejšie ich preberajú aj politickí lídri, čím im dávajú legitimitu a zneužívajú ich v politickom zápase. To sa prejavilo aj v posledné májové dni, keď vo verejnom priestore viackrát zaznelo, že kontrolné aktivity EÚ sú pre Slovensko hybridná hrozba. To tiež prispieva k väčšej polarizácii spoločnosti.
Spoločným cieľom je oslabiť dôveru verejnosti v EÚ a ďalej spochybňovať hodnotové aj geopolitické ukotvenie Slovenska. Tento trend vedie k erózii spoločenského konsenzu o našej zahraničnopolitickej orientácii.
B. Bagatelizovanie hybridných hrozieb na najvyššej úrovni
V poslednom týždni sme boli svedkami nebezpečného zľahčovania problematiky hybridných hrozieb zo strany vysokých štátnych predstaviteľov. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar v rozhovore označil návštevu misie Európskeho parlamentu za hybridnú hrozbu, spájajúc ju s údajnými snahami o presadenie „vojnových snáh“. Podobne sa v politickej diskusnej relácii vyjadril aj Rudolf Huliak, hovoriac o „hybridnej operácii europoslancov“.
Tieto vyjadrenia naznačujú znepokojujúci nedostatok, alebo neexistenciu povedomia, čo skutočné hybridné hrozby znamenajú. Namiesto riešenia reálneho ohrozenia sa tento dôležitý pojem zneužíva na politický boj a odvádzanie pozornosti od závažných tém, ako je napríklad kontrola čerpania eurofondov po podozreniach zo zneužívania dotácií sprostredkovaných cez Pôdohospodárskú platobnú agentúru.
Bagatelizovanie hybridných hrozieb oslabuje našu schopnosť čeliť reálnym rizikám a znižuje odolnosť spoločnosti voči nepriateľskému zahraničnému vplyvu. Je tiež namieste otázka, ako môžu fungovať špecializované útvary, ktorých úlohou je chrániť nás pred týmito hrozbami, keď ich význam takto verejne spochybňujú najvyšší predstavitelia štátu.
C. Hlasovanie o pandemickej zmluve
Skutočnosť, že sa Slovensko zdržalo pri hlasovaní o pandemickej zmluve, ktoré prebehlo koncom mája, poukazuje na to, ako hlboko sa konšpiračné teórie a dezinformácie zakorenili na najvyšších úrovniach štátnej moci. Ich vplyv už neformuje politiky v prospech verejného záujmu, ale často priamo ohrozuje jeho ochranu a podkopáva dôveru v štát.
Postoj Slovenska bol ovplyvnený obavami premiéra zo straty suverenity – čo je častý naratív dezinformačných aktérov, vrátane splnomocnenca Kotlára. Tí zároveň pandemickú zmluvu vykresľujú ako „výmysel farmaceutických firiem“.
Súčasný stav je príkladom toho, ako môže dlhodobé hybridné pôsobenie prostredníctvom konšpiračných teórií prenikať do oficiálnej politiky štátu. Toto pôsobenie zosilnelo počas pandémie ochorenia COVID-19 a bolo šírené najmä prokremeľskými aktérmi. Takýto vývoj môže ohroziť pripravenosť Slovenska na budúce zdravotné krízy, ako aj jeho postavenie v medzinárodných štruktúrach. Ide o vážny signál oslabenej odolnosti krajiny a jej schopnosti racionálne chrániť verejný záujem v čase globálnych výziev.
D. Čo s tým môžeme robiť?
Napriek nepriaznivému vývoju v krajine nie je riešením rezignovať ani podľahnúť autocenzúre. Jednoduché odpovede neexistujú, no kľúčom k zlepšeniu je vytrvalý občiansky aktivizmus, posilňovanie dôvery a hľadanie ciest k zmierňovaniu polarizácie. Len tak dokážeme zmenšiť priestor pre nežiadúce vplyvy hybridného pôsobenia.
*Definícia dezinformačného indexu: Pomer videní a zdieľaní dezinformačných správ, zavádzajúcich správ a propagandy voči celkovému počtu videní a zdieľaní najšírenejších 500 príspevkov na sociálnych platformách (vážený priemer).
*Definícia indexu polarizácie spoločnosti: Pomer videní a zdieľaní príspvekov s potenciálom polarizovať spoločnosť voči celkovému počtu videní a zdieľaní najšírenejších 500 príspevkov na sociálnych platformách (vážený priemer).
EN