Report v pdf nájdete tu.
V tomto vydaní NESTlettra sa dočítate o:
- konšpiračných teóriách o atentáte na premiéra
- ohrození verejnoprávnych médií
- témach, ktoré za posledné dva týždne polarizovali Slovensko,
A. Čo najviac polarizovalo Slovensko
Cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy a jeho vyjadrenia k nej dominovali informačnému priestoru na Slovensku. Rovnako aj jeho vystúpenie v STVR z 18. mája 2025, v ktorom vyzdvihoval autoritárske režimy, prispelo k prehlbovaniu spoločenskej polarizácie. Keď predseda vlády verejne obdivuje nedemokratické formy vlády, relativizuje tým základné demokratické hodnoty, na ktorých je Slovenská republika postavená. Kritika EÚ sa stala virálnou najmä v témach ako ceny energií, klimatická politika, postoj k Rusku či rôzne regulačné opatrenia. Tieto naratívy majú spoločný cieľ – oslabovať dôveru verejnosti v EÚ a spochybňovať európske ukotvenie Slovenska. Spoločenská polarizácia sa prejavuje aj v klesajúcej ochote občanov brániť svoju krajinu. Podľa posledného prieskumu organizácie GLOBSEC až 41 % občanov Slovenska deklaruje, že by v prípade napadnutia štátu neboli ochotní zapojiť sa do obrany — čo je najvyšší podiel v rámci regiónu. Zároveň narastá aj podpora Ruska ako strategického partnera: aktuálne ho takto vníma 32 % opýtaných.
B. Výročie atentátu a konšpiračné teórie
Po atentáte na premiéra v máji 2024 sa rozšírili konšpiračné teórie, ktoré spochybňovali samotný útok. Prieskum agentúry Ipsos z konca júla 2024 ukázal, že až celkovo 16% dotazovaných verilo teórii o tom, že “atentát na Róberta Fica bol zinscenované divadlo”. Objavovali sa tri dominantné naratívy: že atentát bol vymyslený ako zámienka na obmedzenie slobody a demokracie, že bol zinscenovaný vládou na získanie sympatií verejnosti, alebo že šlo o tzv. operáciu pod falošnou vlajkou v súvislosti s pandemickou zmluvou WHO. Tieto teórie boli často podporované bizarnými detailmi – napríklad údajným nesprávnym používaním paličky, absenciou jaziev alebo konšpiráciami o lekárovi ako slobodomurárovi.
Aj keď niektoré extrémnejšie teórie, ako údajné prepojenie atentátnika na Ukrajinu či vplyv „liberálnych elít“, sa nešírili masovo, stále rezonovali v určitých segmentoch populácie a politického spektra. Zmienený prieskum verejnej mienky ukazuje, že 35 % Slovákov verí, že za atentátom stála liberálna opozícia a médiá, pričom podobnému naratívu dôveruje aj 24 % Čechov. Zaujímavým zistením je, že teóriám o fingovaní atentátu verilo až 16 % Slovákov, pričom najvyššia dôvera bola medzi podporovateľmi opozičných strán, zatiaľ čo medzi voličmi koalície išlo o menšie percentá.
Významnú úlohu pri šírení konšpiračných teórií zohrali aj niektorí poslanci NR SR – napríklad Jozef Pročko či Roman Mikulec – ktorí tieto naratívy zdieľali na sociálnych sieťach. Analýza tiež poukázala na diverzitu aktérov, ktorí tieto teórie šírili: od odporcov vlády, cez zástancov alternatívnych sociologických teórií až po skupiny formované počas pandémie.
Zneužitie atentátu zo strany vládnych predstaviteľov na politické účely – najmä na presadenie legislatívnych obmedzení práva na zhromažďovanie – ukazuje, ako môže byť tragédia využitá na obmedzovanie základných práv. Namiesto vyzývania na zmierenie a vecnej komunikácie bola tragédia použitá ako nástroj na umlčanie opozície a verejného nesúhlasu, čo len posilnilo nedôveru a napätie v spoločnosti.
Výsledkom tohto vývoja je prehlbujúca sa nedôvera medzi rôznymi skupinami občanov, nárast alternatívnych výkladov reality a oslabenie legitimity demokratických inštitúcií. Spracovanie atentátu na premiéra Fica tak slúži ako názorný príklad, ako môže nedostatočná krízová komunikácia a účelové zneužívanie udalostí prispieť k radikalizácii spoločnosti a šíreniu nebezpečných naratívov.
C. Rôzne pravdy vo verejnoprávnych médiách
Generálnou riaditeľkou STVR bola 12. mája zvolená Martina Flašíková. Ide o mimoriadne zlú správu pre stav verejnoprávnych médií na Slovensku, ktoré majú byť zárukou objektivity a nezávislosti. Nová riaditeľka chce podľa jej vyjadrenia šíriť vo verejnoprávnom médiu “mnohé pravdy”. Flašíková pritom ešte donedávna viedla predstavenstvo firmy prevádzkujúcej portál eReport, známy dlhodobou prezentáciou vládnych strán výlučne v pozitívnom svetle. Portál šíril aj nepravdivé informácie o vakcínach, spochybňoval legitímnosť Ukrajiny ako suverénneho štátu a jednostranne glorifikoval Rusko.
Navyše, proces voľby novej riaditeľky STVR bol tiež vysoko netransparentný, čo výrazne znižuje dôveryhodnosť jedinej verejnoprávnej televízie a rozhlasu na Slovensku.
Táto situácia, kedy sa verejnoprávne médiá dostanú pod vplyv ľudí s väzbami na dezinformačné siete, predstavuje riziko využitia verejnoprávneho média na šírenie dezinformácií, propagandy a relativizáciu faktov. To otvára priestor pre ďalšiu polarizáciu spoločnosti a oslabovanie demokratických mechanizmov na Slovensku.
D. Čo s tým môžeme robiť?
Verejnosť by mala dôrazne trvať na tom, aby strategická komunikácia štátu bola profesionálna, zrozumiteľná a slúžila všetkým občanom, nielen voličom vládnych strán. V aktuálnom polarizovanom prostredí je ešte naliehavejšie, aby občianska spoločnosť aktívne podporovala rozvoj mediálnej gramotnosti a kritického myslenia, najmä medzi zraniteľnými skupinami. Rovnako je nevyhnutné, aby výstupy verejnoprávnej STVR podliehali dôslednej kontrole a verejnej diskusii, najmä ak existuje podozrenie, že môžu prispievať k šíreniu dezinformácií či manipulácií.
*Definícia dezinformačného indexu: Pomer videní a zdieľaní dezinformačných správ, zavádzajúcich správ a propagandy voči celkovému počtu videní a zdieľaní najšírenejších 500 príspevkov na sociálnych platformách (vážený priemer).
*Definícia indexu polarizácie spoločnosti: Pomer videní a zdieľaní príspvekov s potenciálom polarizovať spoločnosť voči celkovému počtu videní a zdieľaní najšírenejších 500 príspevkov na sociálnych platformách (vážený priemer).
SK