Verzia v pdf tu.
V tomto vydaní NESTlettra sa dočítate o:
- témach, ktoré za posledné dva týždne polarizovali Slovensko,
- tom, ako úrad vlády znižuje dôveryhodnosť inštitúcií
- “ruskom zákone” proti občianskej spoločnosti, ktorý schválila NR SR
A. Čo najviac polarizovalo Slovensko
Šírenie vírusu SLAK bolo aj v posledných dvoch týždňoch virálnou témou, ktorú aj naďalej zneužívali rôzni dezinformační aktéri a politici na polarizáciu spoločnosti. Táto téma bola využívaná na spochybňovanie politík EÚ, ktorá bola obviňovaná zo snáh o kontrolu nad občanmi na Slovensku. Polarizovali aj témy spojené s environmentálnymi politikami a riešením nelegálnej migrácie, ich mediálne spracovanie často zahŕňalo naratívy znižujúce legitimitu a dôveryhodnosť Európskej únie.
Naďalej sa objavovalo aj spochybňovanie vakcín splnomocnencom Kotlárom, ktorý poukazuje na možné budúce problémy ľudí, ktorí boli očkovaní proti koronavírusu. Vzhľadom k novému zákonu o mimovládnych organizáciách sa šírili naratívy o konšpiráciach občianskej spoločnosti, ktorá bola obviňovaná zo snáh na podkopávanie demokracie na Slovensku.
B. Ako úrad vlády znižuje dôveryhodnosť inštitúcií
Úrad vlády svojim príspevkom na sociálnej sieti Facebook spochybnil postup vyšetrovateľov a prokurátorov v prípade neonacistu Daniela Bombica. V príspevku tvrdí, že v jeho prípade konali neprimerane aktívne pod tlakom “protivládnych” médií. Zároveň obviňuje orgány činné v trestnom konaní z používania dvojakého metra, keďže podľa nich nekonajú rovnako razantne voči opozičnému politikovi Igorovi Matovičovi, ktorý poďla úradu vlády “pácha prakticky denne trestnú činnosť”.
Úrad vlády kritizuje prácu vyšetrovateľa a prokurátora, čo vyvoláva dojem, že výkonná moc vstupuje do kompetencií nezávislých orgánov činných v trestnom konaní. Príspevok svojím označením dvojakého metra pri vyšetrovaní a “neodôvodnenom aktivizme vyšetrovateľov a prokurátora” naznačuje, že spravodlivosť je nástrojom politického boja, čo oslabuje dôveru občanov v spravodlivosť a nezávislé inštitúcie.
Príspevok Úradu vlády o obvinenom Bombicovi publikovaný 19.4.2025.
Ak vláda legitimizuje verejnú kritiku orgánov činných v trestnom konaní na báze individuálnych prípadov, vytvára nebezpečný precedens, ktorý môžu využívať aj iné politické strany alebo záujmové skupiny – čím sa znižuje dôveryhodnosť inštitúcií ako takých.
Tento štýl komunikácie je problémový aj z hľadiska budovania dlhodobo funkčnej a stabilnej strategickej komunikácie. Strategická komunikácia by mala rešpektovať nezávislosť inštitúcií, zachovávať nadhľad, podporovať právny štát na Slovensku, posilňovať súdržnosť v spoločnosti a budovať dôveru. Príspevok úradu vlády ukazuje na nepochopenie princípov strategickej komunikácie a potvrdzuje jej neexistenciu v slovenských inštitúciách. Takéto konanie pomáha vytvárať prostredie náchylné na manipulácie, dezinformácie a vonkajší vplyv, teda hybridné pôsobenie proti Slovensku.
C. Schválenie “ruského zákona” poslancami NR SR
Novela zákona o mimovládnych organizáciách, ktorú poslanci NR SR schválili 16. apríla 2025, so sebou prináša viacero rizík z pohľadu oslabovania odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám. Hoci jej oficiálnym cieľom je zvýšiť transparentnosť financovania tretieho sektora, viaceré nové povinnosti môžu mať v praxi negatívny dopad najmä na menšie organizácie. Zvýšená administratívna záťaž, ako napríklad povinnosť viesť „výkaz transparentnosti“, môže byť pre malé združenia neúnosná a viesť až k ich zániku.
Zverejňovanie darcov nad 5 000 eur bez možnosti zachovania anonymity môže zároveň odradiť legitímnych podporovateľov, čo negatívne ovplyvní finančnú stabilitu organizácií, ktoré často pôsobia ako dôležitý prvok pri budovaní demokratickej odolnosti a obrany voči dezinformáciám. Rovnako problematické je aj zverejňovanie údajov o orgánoch a členoch združení, ktoré môže zvýšiť ich zraniteľnosť voči nátlaku alebo cieľovej diskreditácii.
Zákon zároveň zavádza povinnosť podliehať infozákonu pri čerpaní verejných zdrojov nad určitý limit, čo môže odradiť mnohé organizácie od účasti v štátnych alebo európskych projektoch. V prípade administratívnych pochybení hrozia aj vysoké pokuty. Takto nastavené opatrenia môžu znížiť ochotu občianskej spoločnosti aktívne sa zapájať do verejného života a oslabujú jej nezastupiteľnú úlohu pri posilňovaní odolnosti Slovenska voči hybridnému pôsobeniu.
D. Čo s tým môžeme robiť?
Ak štát ignoruje potrebu chrániť nezávislé inštitúcie a demokratické hodnoty, iniciatíva musí prísť zdola – od občianskej spoločnosti, nezávislých médií, akademickej obce a jednotlivcov. Kľúčové je vzdelávať verejnosť v oblasti kritického myslenia a mediálnej gramotnosti, podporovať nezávislé médiá, a aktívne sa zapájať do občianskych iniciatív. Rovnako dôležité je posilňovať mimovládny sektor prostredníctvom dobrovoľníctva, finančnej podpory či spolupráce.
SK